Lanzarote – Cesta na Mesiac
hlasov: 5 (5)

(24.11.2010 – 01.12.2010) Je začiatok decembra a teplota na Slovensku je na bode mrazu. Čo takto ísť sa schladiť do oceána na ostrovy večnej jari? Odhodlali sme sa teda navštíviť jeden z kanárskych ostrovov – Lanzarote. Skombinovali sme dva lety Ryanair BA – Brusel, Brusel – Lanzarote a dúfali sme že sa nič počas prestupu nestane. Výlet sa podaril a mesačná krajina Lanzarote v nás zanechala hlboký dojem. Ten pocit sa asi nedá opísať, treba to jednoducho zažiť. Skúste si predstaviť kráter sopky, kde ste úplne sami, teplo sopky, ktorá pečie kurence, čarokrásne pláže so žltým pieskom, zelené jazierko, alebo čarovnú lagúnu. Dokonca tu bolo natočených mnoho scén z filmu Planéta opíc. A hlavne keď na Slovensku chodia ľudia v zimných bundách a my sa veselo kúpeme vo vlnách Atlantiku 🙂 Povedali sme si, že sa na Kanáre musíme vrátiť.

Dĺžka výletu: 7 nocí | Dĺžka letu: Bratislava (BTS) – Brussel (Charleroi – CLR): 2h, Brussel (Charleroi – CLR) – Lanzarote (ACE): 4h (sledujte lacné letenky)
Cena letenky: 12€ (Brusel), 43,2€ (Lanzarote) | Ubytovanie: 37,3€ (Brusel) / 2 noci, 75€ (Lanzarote) / 5 noci | Auto: 28| Benzín: 10 | Jazda na ťave: 6 | Národný park Timanfaya: 8 | Tunel Cueva De Los Verdes: 8 | Spolu na osobu: 227,5

Naša špeciálna google mapka

Obsah

1.deň (24.11.) – Prestup v Bruseli
2.deň (25.11.) – Lanzarote – Puerto del Carmen
3.deň (26.11.) – JUH ostrova (okruh 114km)
4.deň (27.11.) – STRED ostrova (okruh 94km)
5.deň (28.11.) – SEVER ostrova (okruh 136km)
6.deň (29.11.) – Oddychový deň
7.deň (30.11.) – Ranný odlet

1.deň (24.11.) – Prestup v Bruseli

Do mestečka Charleroi prilietame okolo obeda. Ubytovanie sme mali kúsok od letiska, ale náš pokus dopraviť sa tam pešo zlyhal a tak sme si museli zavolať taxík, ktorý mal s hotelom dohodnutú aspoň akú takú rozumnú sumu. Hotel Etap bolo fajn riešenie na prespanie s TV a wifinou, tak nám čas celkom rýchlo ubehol. Ráno máme veľmi skorý budíček a zamŕzame už len pri nastupovaní do dodávky na letisko. Muselo byť pod nulou a jemne snežilo, najvyšší čas presunúť sa do teplúčka.

2.deň (25.11.) – Lanzarote – Puerto del Carmen

Na Lanzarote prilietame okolo 10:00 miestneho času, lebo tam bol časový posun -1hod. Na prvý dojem, sme nevedeli posúdiť, či je teplo alebo zima. Hneď na letisku si vyzdvihujeme auto od spoločnosti Plus Car. Bol to biely Peugeot 206+ a s najazdenými 7000km vyzeral ako nový. Bývame len kúsok od letiska v mestečku Puerto del Carmen v terasovitých domčekoch hotela Aparthotel Costamar s veľkým bazénom uprostred. Vychytali sme celý apartmán s kuchyňou, obývačkou, sušiarňou na bielizeň a terasou s výhľadom na bazén. Ubytujeme sa a ideme nakúpiť jedlo a pitie do supermarketu Spar.

Puerto del Carmen, hotel Aparthotel Costamar Puerto del Carmen, hotel Aparthotel Costamar Puerto del Carmen, hotel Aparthotel Costamar naša chladnička po nákupe :) naša formula

TIP: Spar je z tých lacnejších supermarketov a dostanete tam všetko.

Nakúpili sme si suroviny na šalát, bagety, salámy, syr, kečup, džúsy, colu, rôzne vínka a chceli sme vyskúšať aj nejakú tú ich typickú omáčku Mojo. Mojo vám ale osobne moc neodporúčame, lebo sme tomu nevedeli prísť na chuť. Spravíme si obložené bagety, zapijeme vínkom a ide sa na našu lokálnu pláž Playa de Los Pocillos. Bola to taká typická dlhá mestská pláž a nikde nikoho 🙂 Hodili sme sa do vody, troška zaplávali a keď sme vyšli von, vietor bol ako fén, boli sme suchí behom minúty 🙂 Mali sme to asi 5 minút na náš apartmán, takže rýchlo domov, aby sme zase moc neprechladli. Prichádza večerná pohodička na terase. Vyložené nohy na zábradlí, muzička a vínko pri západe slnka. Večer sa ideme troška pozrieť do mesta. Objavili sme super čínsku reštauráciu, kde nám ešte ako pozornosť na záver doniesli likér. Zaspávame príjemne unavení z náročného dňa.

večerná krásna obloha večerná krásna obloha

3.deň (26.11.) – JUH ostrova (okruh 114km)

Raňajky máme vo veľkej hotelovej jedálni. Boli sme prekvapení, ako veľmi tam znižujeme vekový priemer. Veru, nemeckí dôchodcovia sa majú fakt dobre, keď si takto doprajú kanárske ostrovy aj na mesiac. Jedla vo forme švédskych stolov bolo viac ako dosť, napráskali sme sa do popuku. Potom troška oddych na izbe, zbalíme si veci a vyrážame na náš prvý okruh na juh ostrova. Puerto del Carmen míňame po obchvate, aby sme sa nezdržovali. Nasleduje dedinka Macher a potom už len pustatina, kopce a mesačná krajina bez známky zelene. Mimochodom, treba poznamenať, že všetky dedinky boli v jednotnom štýle, biele hranaté domčeky. Pokračujeme pomedzi kopce a zastavujeme sa na vyhliadke podľa mapy. Skoro nás tam odfúklo, takže rýchlo do auta.

mapka 1. okruhu skoro prázdne cesty a nádherné scenérie :) skoro prázdne cesty a nádherné scenérie :) skoro prázdne cesty a nádherné scenérie :) skoro prázdne cesty a nádherné scenérie :)

Ideme smerom na juh ostrova a po odbočke z hlavnej cesty nasleduje už len nespevnená štrková cesta. Tlmiče dostávali zabrať 🙂 Väčšina áut, čo nás prefrčala, boli z požičovne. Nasleduje rampa a vstup do rezervácie Papagayo, kde sme museli zaplatiť vstup za auto. Množstvo rázcestníkov nám ukazuje smer na viaceré pláže. Prvá pláž, ktorú sme navštívili, bola zlatistá Playa Mujeres. Takmer nikde nikoho, krásny žltý piesok a tmavý skalnatý kopec, na ktorý sme si vyšliapali. Hodili sme sa do vody a pokračujeme na papierovo najkrajšiu pláž Playa de Papagayo. Nádherná zátoka obkolesená kopcami, pričom z každého z nich sa naskytá iný pohľad. Na plávanie táto pláž moc nie je, lebo je tam množstvo kamienkov, ktoré vám vlny fŕkajú do nôh, takže skôr imidžovka.

Naberáme troška piesku do tašky, pofotíme panorámy, pokocháme sa vrchom Hacha Grande a ide sa na ďalej na Puerto Muelas. Na tomto mieste sa dá aj kempovať počas sezóny, veľká plocha obsahuje elektrické bloky, sprchy a WC. My sme pokračovali priamo na pláž, kde bola tak trošku nuda 🙂 Tu sme mali piesok už vážne všade, v očiach, ušiach, ústach, nose, strašne tam fúkalo. Zjeme posledné domáce zásoby šalátu, ktorý sme si pripravili a náš okruh pokračuje cez mestečko Playa Blanca, kde sme si dali krátku zastávku pri pláži. Naše autíčko si konečne vydýchlo po dobrej asfaltovej ceste.

Po ceste na sever vidíme soľné polia Salinas Del Rio, skalné útesy Los Hervideros a všadeprítomné lávové kamene a sopečný povrch. Poslednou zastávkou je zelené jazierko Laguna Verde, že vraj od rias, ku ktorému sme absolvovali krátku prechádzku popri skalných útesoch. Kvôli fotkám sme sa ešte zaviezli autom z druhej strany zátoky El Golfo a potom už naozaj cesta domov.

rezervácia Papagayo rezervácia Papagayo Playa de Papagayo Playa de Papagayo Laguna Verde

Snaha bola vidieť aj vínne údolia La Geria, avšak v polke cesty sme to museli otočiť, ak sme nechceli rozbiť auto. Cesta bola nespevnená, kamenistá, hrboľatá a čím ďalej horšia. Povedali sme si, že nikdy viac po takejto ceste a aj sme to dodržali. Večer sa nesie v znamení vínka, hudby a dútnikov. A opäť sme sa išli troška najesť do mesta.

4.deň (27.11.) – STRED ostrova (okruh 94km)

Deň začíname ako inak výdatnými raňajkami a zbalením nevyhnutných vecí do auta. Hlavný bod dnešného program je národný park Timanfaya. Smerujeme teda rovno tam, míňame Macher, Uga, Yaiza a po ceste sme sa nechali ešte zlákať jazdou na ťavách. Cena bola relatívne fajn 6€/osobu, lebo jedna ťava mala sedačky pre dve osoby. Ťavičky išli v kolónii asi 5 kusov za sebou a náš sprievodca bol veľký humorista, keď kamoša nenápadne štuchol do rebier akože to je ťava, alebo keď odpojil jednu ťavu a nasmeroval si to priamo do priepasti 🙂 Jazda trvala asi polhodinku a bolo to príjemné spestrenie programu.

mapka 2. okruh Ťavičky :) cesta do národného parku Timanfaya cesta do národného parku Timanfaya cesta do národného parku Timanfaya

Pokračujeme ďalej do národného parku, zaplatili sme vstupné a odparkovali auto na parkovisku. Z bezpečnostných dôvodov je prehliadka národného parku možná len autobusom, nedá sa tam voľne pohybovať. Veru, miestami sme až obdivovali schopnosti vodiča, lebo cesta bola naozaj úzka, terén hornatý a bez zvodidiel. Krátermi posiata krajina a lávové polia, verte mi nechceli by sme tu byť, keď to všetko trieskalo. Predstavte si do toho ešte mystickú hudbu s odborným výkladom a dokonalý zážitok je zaručený. Park sa rozkladá na ploche 200 km2 a sprístupnený úsek nie nadarmo volajú Montanas del Fuego, teda Ohnivé hory. Územie parku je vyznačené obrázkami štylizovaných čertov, ktorých autorom je na ostrove všadeprítomný César Manrique. Ten je rovnako tvorcom obľúbenej a veľmi originálnej reštaurácie El Diablo, v ktorej Vám pripravia pokrmy z mäsa opekaného teplom, ktoré sála zo živých hlbín Zeme. Posledná sopka sa tu vzbúrila v roku 1824 a aj napriek tomu je možné už 10 m pod povrchom namerať 600°C a na povrchu 12°C. Presvedčil nás o tom „šaman“, ktorý vylial vedro vody do rúrky a za pár sekúnd voda vytryskla naspäť.Pozreli sme si reštauráciu aj zvnútra, zastavili sa v obchode so suvenírmi a môže sa ísť ďalej, lebo dážď visel na vlásku.

národny park Timanfaya národny park Timanfaya národny park Timanfaya národny park Timanfaya jedlo grilované nad lávou :)

Pokračujeme ďalej smerom na sever a po ceste sa zastavujeme vo Visitors Centre. Mal to byť akýsi predslov k návšteve parku, ale nič sa nestalo keď sme ho absolvovali aj po prehliadke. Bolo tam info z histórie a niečo z prírodopisu o sopkách. Nechali sme si poradiť jeden veľmi pekný a peši dostupný kráter Volcan del Cuervo, ktorý sme si naplánovali na ďalší deň.

Naša ďalšia zastávka je zátoka El Rio, bol to taký kruhovitý poloostrovček, zastavili sme auto a vybehli trošku na skaly pozrieť. Vyzeralo to, že sa blíži prehánka, ale že príde tak rýchlo, sme nečakali. Tých pár sto metrov, kým sme prebehli do auta, sme premokli do nitky 🙂 Na záver dňa sme si pozreli surferskú pláž Famara, kde by sme sa aj tak nekúpali. Hneď pri pláži vyčnievalo najvyššie pohorie ostrova. Pofotili sme sa a zamierili si to našim autíčkom domov.

útesy popri ceste útesy popri ceste zátoka El Rio surferská pláž Famara po ceste na apartmán

Bola sobota a išli sme pohľadať aj nejakú diskotéku. Všade nás lákali na free shots, tak sme to skúsili. Tomáš vybavil tequily, dali sme to do seba a nenápadne sa vytratili, lebo tam nikto nebol 🙂 Dali sme tomu ešte chvíľu pred podnikom Big Apple, ale všetko nasvedčovalo tomu, že to žije len cez sezónu. Hudba hrala síce naplno, aj repárky mali kvalitné, ale ľudí by sme spočítali na dvoch rukách. Prešli sme sa ešte kúsok po pláži Playa Grande a otočili sme to domov.

5.deň (28.11.) – SEVER ostrova (okruh 136km)

Hneď ráno vyrážame na posledný okruh ostrovom a budeme ho mať kompletne prejazdený. Prvý bod trasy je kráter sopky Volcan del Cuervo. Odparkovali sme auto pri ceste ku kráteru, spravili “mesačné“ fotky a túra sa môže začať. Po asi 30 minútach šliapania sme dorazili k nášmu cieľu. Najskôr sme vyšľapali po stene krátera nahor a naskytol sa nám nádherný pohľad z vrchu na dno bývalej sopky, bol to zážitok. Potom sme sa zošmýkali dole po sopečnom povrchu a vkročili aj dovnútra krátera, zboku bol totiž spravený prierez. Len si to predstavte, celý kráter pre seba a hrobové ticho. Rozložili sme si uteráky -a hodili nachvíľočku šlofíka. Vo vnútri krátera sa nachádzalo množstvo rozmanitých kameňov a verím tomu, že keby to bolo u nás, tak tam už niet po nich ani stopy.

mapka 3. okruhu Volcan del Cuervo Volcan del Cuervo Volcan del Cuervo Volcan del Cuervo

Je niečo po obede a vraciame sa cestou späť k autu. Po ceste na sever bola dedinka Nazaret, takže sme si vyhľadali tabuľu a foto ako dôkazový materiál musel byť. Nasleduje Teguise, čo bolo kedysi hlavné mesto a serpentíny cez najvyššie pohorie ostrova. Najvyšší vrch Peñas del Chache (670m) sme si pozreli len z diaľky, lebo sa tam nachádza vojenská základňa s radarom. Troška sme teda improvizovali a absolvovali hneď poblíž nádherne upravený horský hrebeň pripomínajúci Machu Picchu. Autom sme sa ďaleko nedostali a tak sme ho radšej odparkovali, a dali malú túru. Ľudia tam mali pozemky strážené psom, našťastie bol pripútaný ale nebolo nám všetko jedno, keď sme počuli brechot a nevideli žiadneho psa.

krátka prechádzka krátka prechádzka krátka prechádzka

Cestou naspäť okolo nás prefrčalo pár motorkárov. Pokračujeme ďalej do mesta Haria. Po ceste ďalej bola odbočka na tropický park, tak sme sa len tak zo zvedavosti zastavili, ale bolo to troška drahé a navyše zvuky vtákov sme počuli aj na parkovisku. Nasleduje vyhliadka Mirador del Rio, kde sa nám naskytol priam idylický pohľad na ostrov Isla Graciosa.

TIP: nemusíte platiť vstupné, stačí si preskočiť múrik, aj keď tam je zákaz, ale každý to tak robil 🙂

Spravili sme si panorámy a pokračujeme do najsevernejšieho mestečka Orzola. Je to zároveň aj prístav a východiskový bod na ostrov Graciosa. Kúsoček odtiaľ sa nachádza podľa nás najkrajšia pláž na ostrove, ktorú sme absolvovali. Playa Caletón Blanco je čarokrásna lagúna oddelená skalami od oceánu s priezračnou vodou. Ideálna pre rodinku s deťmi, lebo voda po kolená je veľmi dlhý úsek. Neodolali sme ani my a hodili sme sa tam.

vyhliadka Mirador del Rio Playa Caletón Blanco Playa Caletón Blanco

Náročný deň pokračuje prehliadkou podmorského lávového tunela Cueva los verdes, jedného z najdlhších vulkanických na svete. Je to 6km dlhý tunel so sofistikovaným osvetlením, pričom verejne prístupné sú 2km. Konajú sa tu dokonca aj koncerty s kapacitou až 500 ľudí. Zaujímavé bolo miesto, kde nás sprievodkyňa vyzvala, aby sme sa nenakláňali, že tam je hlboká priepasť. Následne hodila kameň a vyviedla nás z omylu, bolo to len jazierko a odraz vo vode 🙂 Kúsok od tunela je jaskyňa Jameos del Agua, ale povedali sme si, že to bude niečo podobné a už sme to ani časovo nestíhali. Po ceste domov sa ešte zastavujeme pri kaktusovej záhrade a fotíme si aspoň megakaktus pri vstupnej bráne.

lávový tunel Cueva los verdes lávový tunel Cueva los verdes lávový tunel Cueva los verdes lávový tunel Cueva los verdes, zrkadlové jazierko

6.deň (29.11.) – Oddychový deň

Celý deň nám viacmenej pršalo, takže sme si spravili oddychový deň. Sedenie na terase, počúvanie hudby, surfovanie cez wifi, pozeranie telky a simpsonovcov na mobile. Poobede sme zobrali len uteráky do ruky, vrhli sa poslednýkrát do oceána a hneď naspäť na izbu, aby sme neprechladli. Vyskúšali sme aj hotelový bazén, kde bola voda priam ľadová 🙂

7.deň (30.11.) – Ranný odlet

Na raňajky sme si vybavili balíčky, aby sme to v pohode stihli na letisko. Pofotili sme si naše autíčko, keby dačo a nechali kľúče pod sedadlom. Konečný stav tachometra bol 783,4km a keď sme začínali tak 432km 🙂 Odlet bol načasovaný na 10:30, ale mali sme meškanie asi 45minút. Hlavne, že sa letelo. O necelé 4 hodiny nás už vítal zasnežený Charleroi a zima ako na Sibíri. Záver dňa nám ubehol veľmi rýchlo a išli sme aj skôr spať, lebo o 4 ráno budíček a o 7 sa už letelo na Slovensko. Všetko prebehlo bez ďalších komplikácii a krásny výlet za nami.