(20.10.2014 – 22.10.2014) Ak potrebujete uniknúť z preľudneného mesta a destinácie plné turistov vás už nelákajú, oblasť Jeseníkov by mohla byť to pravé orechové. Jeseníky ulahodia milovníkom bežiek, turistiky, prírodných rezervácií, zámkov, ale aj Absintu. Neobvyklé čaro majú miestne dedinky a mestá najmä vďaka ich histórii, ktorá bola v tejto oblasti skutočne turbulentná. Svoj vplyv tu zanechalo obdobie stredoveku a neslávne známe upaľovanie čarodejníc, časy ryžovania zlata a baníctva, bitiev kráľovských rodov, germánskeho vplyvu až po Sudety. Do jesenných Jeseníkov sa vyberáme na pozvanie organizácií Czech Tourism a Euroregion Praděd. Netušiac aký akčný program nás čaká, vyrážame z Bratislavy…

Obsah

1.deň (20.10.) – S tebou mně baví svět, absint a elektrobicykle
2.deň (21.10.) – zubaté žáby, motokáry, vodopády a krava Evelína
3.deň (22.10.) – čarodejnice, štamgasti a návrat

Deň 1. – S tebou mně baví svět, absint a elektrobicykle

Cesta z Bratislavy trvá približne 3 hodiny. Vezieme sa kľukatými cestami v melancholicky sychravom a hmlistom počasí. Malý zázrak nastáva akonáhle prechádzame okolo tabule s nápisom Malá Morávka, čo je naša cieľová destinácia. Spomedzi mrakov sa prediera slnko a kým sme zaparkovali pri našom hoteli Kopřivná, je už celkom jasno. Nadýchneme sa čerstvého vzduchu pod Pradědom, ktorý je vraj najčistejší v strednej Európe, a bežíme sa ubytovať a najmä naobedovať. Domáca slepačia polievka a majstrovsky ugrilované mäso, syr a zelenina v panoramatickej reštaurácii hotela je balzamom pre dušu aj telo. Posilnení sa vydávame smerom k prvému bodu nášho programu – malebnej baníckej a kúpeľnej obci Karlova Studánka. Jej architektúra pripomína naše oravské domčeky, obohatené o germánske prvky.

Pri informačnom centre sa stretávame s našou milou sprievodkyňou Kateřinou Kočí zo spoločnosti Actaea. Vedie nás hlavnou promenádou a my sa dozvedáme o bohatej histórii každého domu v obci. Jeden dom sa nám zdal akýsi povedomý. Hneď sme pochopili. Je to ten hotel, do ktorého každú noc jazdil na lyžiach za Zdenou Studenkovou jej filmový manžel Pepa. Správne, v obľúbenom filme S tebou mně baví svět. Kochajúc sa pokračujeme k 20 metrov vysokému vodopádu. Cestou späť sa zastavujeme pri geologickej expozícii a dozvedáme sa o geologickom zlome, ktorému oblasť vďačí za drahé kovy, minerály a liečivú vodu. V okolí je až 20 náučných chodníkov, na ktorých je možné objavovať botanicky bohatú prírodu či smrekové pralesy. Keby sme nemali taký zaujímavý ďalší bod programu, asi by sme sa na jednu z ciest nechali zlákať.

V neďalekej dedinke Bělá pod Pradědem nás už totiž očakáva majiteľ likérky a špecialista na absint Kyle Bairnsfather. Kyle, jeho päť detí a pes veľký ako menšie teľa nás vítajú pri nenápadnom domčeku, v ktorom sa deje všetka tá alchýmia. V bylinkovej záhradke dostávame možnosť ochutnať a privoňať k bylinkám, ktoré Kyle využíva pri výrobe likérov. Tú s obsahom halucinogénov, ktorá sa pridáva do absintu radšej vypľujeme, na čo nám majiteľ so smiechom vysvetľuje, že tieto látky sa uvoľňujú len pri tepelných procesoch. Po vstupe do domu nás pohlcuje atmosféra z obrazov so zelenými vílami. Na stene visí aj fotografia Kyla s Johnnym Deppom, vedľa so Zemanom. Fascinovane si prezeráme rôzne destilačné nádoby a fľaše a počúvame o chemických procesoch a výrobe pravého absintu. Ocitáme sa v malom bare, kde nám Kyle dáva ochutnať svoje likéry. Bylinkový, s horcom, z pravej vanilky a samozrejme aj absint. A v tom to prišlo. Zisťujeme, že všetko, čo sme si doteraz o absinte mysleli je celkom inak. Skutočný absint, ktorý pil Hemingway a parížska bohéma nemá 70% ani krikľavo zelenú farbu. Nepije sa s lyžičkou rozpáleného cukru, ale sa dolieva čistou vodou. Naše pocity by sa dali prirovnať k tým, keď sa dozviete, že vám vianočné darčeky nepriniesol Ježiško alebo dedo Mráz. Osvietení ďakujeme Kylovi za zbúranie tohto mýtu a za prekvapivo nízke ceny si kupujeme na pamiatku niektoré z jeho alchymistických skvostov, ktoré si nechávajú posielať znalci z rôznych kútov sveta.

Presúvame sa k hotelu Vidly, kde si požičiavame elektrobicykle. Namiesto likérov tentokrát nasávame ostrý čerstvý vzduch. Desať kilometrov nám ubieha jesennou prírodou ako nič, zrejme aj vďaka prídavnému elektrickému pohonu. Stmieva sa, odkladáme bicykle a čaká nás večera v hoteli Vidly. A to nie hocijaká, ale skvelý brokolicový krém a jeleň na smotane. Vraciame sa do nášho hotela a po fľaši dobrého červeného vínka zaspávame v pohodlných posteliach.

Deň 2. – zubaté žáby, motokáry, vodopády a krava Evelína

Po tuhom spánku sa nám moc vstávať nechce, ale vidina dobrých raňajok nás presvedčila. Sadáme do auta a vydávame sa do neďalekého mesta Bruntál. Pri vstupe do mesta si nemôžeme nevšimnúť vtipný slogan Bruntál – drsný kraj, drsní lidé a všadeprítomných maskotov zubaté žaby. Prichádzame k zámku Bruntál z roku 1223. Vo vstupnej hale dostávame návleky kvôli pôvodnej podlahe. So sprievodkyňou pokračujeme v prehliadke zámku a naozaj máme čo pozerať. Každá miestnosť je zariadená dobovým nábytkom, originálmi vzácnych obrazov, nachádzame dokonca jeden od Goyu. Osobitú atmosféru má starodávna knižnica s historickými knihami, ktorých je tu až 18 000. Priestory sú naozaj kúzelné, preto niet divu, že sa tu natáčali rozprávky Císař a tambor a Zlatník Ondra. Vychádzame do zámockého parku s jazierkom. Počasie nám stále praje, a tak si za výkladu našej sprievodkyne vychutnávame prechádzku v slnečnom jesennom počasí.

Zo zámku prichádzame do celkom iného prostredia. Len päť minúť autom a už sa nachádzame pri motokárovej a paintballovej hale. Všetko je dokonale zladené v žlto-červených farbách Ferrari. Dáme si kávičku a po krátkej inštruktáži si vyberáme prilbu a nasadáme do úplne nových motokár. Dráha obsahuje aj šikmú plošinu a je pomerne náročná, takže je nám jasné, že sa celkom slušne vybláznime. Vysmiati od adrenalínu vyrážame do neďalekej dedinky Rešov.

Vchádzame do Penziónu nad Vodopády. Pani majiteľka nám servíruje obed a rozpráva o tomto sympatickom penzióne s bazénom, tenisovým kurtom a záhradkou so zvieratkami. Cibulačka a králik na smotane z ich vlastného chovu je naozaj luxusný obed. Pritom tak ako všade, kam sme v Jeseníkoch zašli, pohotová obsluha nám na požiadanie flexibilne ponúka aj chutnú alternatívu pre vegetariánov. Zároveň pri pohľade do jedálneho lístka nás prekvapujú ľudové ceny za takúto kvalitu. Ako už napovedá názov penziónu, v údolí pod ním sa nachádza vodopád. Ideme ešte pozrieť zvieratká vo dvore a hurá k vodopádu. Zhruba po 20tich minútach chôdze dole kopcom vchádzame do lesa a po chvíli sa pred nami objavuje až gýčovo krásny vodopád obklopený červeným lístím a skalami. Sú tu vybudované drevené chodníky, terasy a schody, takže je možné sa dostať po prúde aj do neprístupných miest ďalej za vodopád. Milým prekvapením je samoobslužný bar v potoku, kde sa v bedničke chladia rôzne nealko nápoje a vo vedre nachádzame rôzne sladkosti a chrumky. Vedľa na kameni je pripevnená železná kasa. Nealko nám prišlo naozaj vhod, tak prispievame do kasičky a vraciame sa späť. V penzióne nás už čaká kávička a neskutočný domáci orechovo-medový koláč, na ktorý budú naše chuťové poháriky ešte dlho spomínať. Najradšej by sme zostali dlhšie, čaká nás ale ďalšia zaujímavá zastávka.

Vezieme sa do dedinky Stránské, ktorá má len 64 obyvateľov, z toho 31 hrá v miestnom divadelnom spolku. Zastavujeme pri eko farme manželov Křenkových. O chvíľu už sme obklopení veselou spoločnosťou. Vítajú nás sympatickí majitelia spolu s dvomi veľkými nadšenými briardmi. Vedú nás k ohradám s valašskými ovcami, ktorých je vo svete len tisíc kusov. Zisťujeme, že za kúsok suchého chleba sa rady nechajú pôžitkársky hladkať. Hoci ich je asi 40, každá má svoje meno, ktoré im vymýšľajú malí návštevníci. Keď deťom dochádza fantázia, pomáhajú vraj aj oteckovia. Preto sa tu nájdu aj barany s menami ako Tymian či Cesnak. Pokračujeme k ohrade s rovnako priateľskou čiernou huňatou kravičkou Evelínou a malým teliatkom Valentínou. Valentína je unikátna vďaka bielej srsti v tvare srdca, ktorú má na boku. Vchádzame do domu a usádzame sa okolo veľkého stola v miestnosti príjemne vyhriatej murovanou pecou. Nad pecou visia sušené bylinky, v rohu stojí kolovrátok a tkáčsky stav. Manželia nás hostia úžasným syrom od kravičky Evelíny, pomazánkou a domácim chlebom. Počúvame inšpiratívny príbeh o vybudovaní farmy z ruiny. Manželia na farme vedú nedeľnú školu a návštevníci sa tu môžu naučiť remeslá ako napríklad košíkárstvo, bylinkárstvo, drotárstvo, pradenie na kolovrátku či pečenie chleba. Aj my dostávame pred seba kus vlny od valašských ovečiek a špeciálnu ihlu na plstenie. Po inštruktáži sa púšťame do svojich plstených výtvorov. Po chvíli sme si uvedomili, že v miestnosti nastalo úplné ticho. Všetci sme sa ponorili do tvorivej práce a celkom zabudli na okolitý svet. Skvelý relax. Keď sú naše diela hotové, nemôžeme si nevšimnúť spokojné úsmevy a patričnú hrdosť na svoje výtvory. Povznesení na duši ďakujeme manželom za príjemný večer.

Presúvame sa do miestneho pivovaru v rovnomennej dedinke Rýmařov. Po dobrom pivku a večeri zaspávame príjemne unavení z nezabudnuteľného dňa.

Deň 3. – čarodejnice, štamgasti a návrat

Po chutných raňajkách balíme a opúšťame náš hotel. Presúvame sa do mesta Zlaté Hory, ktoré leží neďaleko od poľských hraníc. Keďže nám trochu poprchá, ryžovanie zlata sme vymenili za návštevu zlatohorského múzea. Múzeum to nie je hocijaké. Nachádza sa v holandsko-barokovej budove z roku 1698, ktorá kedysi slúžila ako pošta a ubytovňa pocestných, medzi ktorých patril aj cisár Jozef II. a mnohí generáli. Prechádzame poschodia s pôvodnými predmetmi zo starej pošty, baníctva a množstvom historických exponátov z čias, kedy sa mesto ešte nazývalo Zuckmantel. Do suterénu vchádzame so zatajeným dychom. Nachádza sa tu expozícia z čias inkvizičných procesov, ktoré boli v Zlatých Horách v 17tom storočí. V neďalekej dedine sa tiež natáčal film Kladivo na čarodejnice, ale aj Johanka z Arku s Millou Jovovich. Ponuke vyskúšať si repliky mučiacich nástrojov sme odolali a radšej sa vybrali na obed do miestneho hotela Praděd.

Vďaka výbornému obedu a príjemnej obsluhe v hoteli nám sychravé počasie nijako neprekáža. Dozvedáme sa o bohatej histórii hotela, v ktorom sa zvykli ubytovať hostia z neďalekých kúpeľov Edel. Patrili medzi nich aj Kafka, Menšík či Hitler. Manažér hotela nás pozýva na bowling do suterénu, ale nás pred odchodom čaká ešte posledný bod programu.

Presúvame sa do 10 minút vzdialenej horskej osady a prírodnej rezervácie Rejvíz. Zastavujeme pri drevenom Penzióne Rejvíz z roku 1795, tiež nazývanom Noskova chata. V okolí sa nachádzajú husté lesy a machové jazierka, ale aj samotný penzión ukrýva netušené poklady. Vchádzame do miestnosti s pracne vyrezávanými drevenými stenami a nábytkom. Okolo veľkého stola vidíme stoličky, na ktorých sú vyrezané karikatúry tvárí tunajších štamgastov zo začiatku minulého storočia. Vchádzame do vedľajšej miestnosti, kde je útulná krčma a reštaurácia so stoličkami s karikatúrami aktuálnych štamgastov. V rohu sedia dvaja živí štamgasti a volajú na nás. S veľkou radosťou a hrdosťou nám ukazujú prilbu z druhej svetovej vojny, ktorú nedávno našli v miestnom lese a zavesili ju na čestné miesto v krčme. Po malom osviežení ďakujeme nášmu organizátorovi a vyrážame smer Bratislava.