Vďaka spoločnosti Wizz Air sa v marci 2016 otvorili nové obzory do srdca Balkánskeho polostrova – Macedónska. Spiatočné letenky Bratislava – Skopje začínajúce na cene 20 € nemôžu nechať žiadneho svetobežníka chladným. Hlavné mesto Skopje napriek zničeniu obrovským zemetrasením v roku 1963 pokračuje vo svojich megalomanských plánoch.
Predstavte si desiatky sôch a fontán na námestí a pozdĺž rieky, hudbu z miestneho rozhlasu. Mestu dominuje 66-metrový kríž, ktorý každý večer rozohrá svoje svetelné divadlo. Za hranicami mesta dychberúci kaňon Matka, Ohridské jazero a dokonalý predĺžený víkend je na svete.
Dĺžka výletu: 3 noci | Dĺžka letu: Bratislava – Skopje: 1h 30min (sledujte lacné letenky)
Cena leteniek: 25€ | Ubytovanie: 23€ / 3 noci | Taxíky: 35€ | Spolu na osobu: 83€ + jedlo cca 50€
Obsah
1.deň (20.5.) – Nočný prílet
2.deň (21.5.) – Centrum Skopje
3.deň (22.5.) – Millenium Cross a kaňon Matka
4.deň (23.5.) – Čarovný Ohrid
1.deň (20.5.) – Nočný prílet
Odlet z Bratislavy máme v piatok o 21:10. S miernym meškaním 30 minút prilietame do Skopje niečo po 23. hodine. S autobusmi o takomto čase je to problém, takže sme si vopred dohodli taxislužbu cez email. Cena z letiska sa tvári jednotných 20€, ale aj tu máme tip ako ušetriť.
Cez spoločnosť Bel Skopje Taxi sa dá vopred dohodnúť cena 15€. Preferujú komunikáciu cez WhatsApp +389 71 755 252, kde vám odpíšu 24 hodín.
Vo vstupnej hale náš čaká taxikár s tabuľkou. Vyberáme z bankomatu macedónske denáre, nech máme nejakú hotovosť, aj keď nebol problém platiť eurami alebo kartou. V čase našej návštevy bol kurz 1EUR = 61,47MKD. Vonku máme pristavený Mercedes triedy E a s vodičom sa viac dohovoríme po slovensky ako po anglicky. To ešte netušíme aké zážitky budú práve s týmto autom, ale o tom neskôr. Z letiska je to približne 20 minút na hlavnú železničnú stanicu, kde budeme bývať. Ubytovanie blueWave.place sme vyberali ako obvykle cez booking a ukázalo sa ako veľmi dobrá trefa. Apartmán s tromi spálňami, jedálňou obývačkou a balkónom sa nachádza vo výškovej budove na samom vrchu s výhľadom na kríž nad Skopje. Do budovy sa dostanete na PIN a klúče vypadnú po rozlúštení zakódovanej krabičky pred dverami, takže s majiteľom sme sa ani nevideli. Je okolo polnoci a vedľa nás je ešte otvorený podnik Red Caffe.
Prvý problém je, že všetko je v cyrilike, takže si pýtame radšej po anglicky “local draft beer”. Domáce pivo na privítanie padne vhod, za fľaškové tretinkové Skopsko platíme 80MKD. Kaviareň je otvorená len do jednej a tak rozmýšľame, čo s načatým večerom. Poprosili sme ich, aby nám zavolalil taxík a nechávame sa zaviezť niekde, kde to žije. Na naše prekvapenie sme platili len 150MKD, čo je cca 2,50€. Nachádzame sa pred Central Park Summer Club a vstupné pýtajú 220MKD. Podnik funguje ako open air diskotéka so živou kapelou a napriek počasiu bolo plno. Čo sa týka cien, je to porovnateľné ako u nás, vodka s džúsom stála 200MKD. Popijeme, zatancujeme a okolo 3 sa poberáme domov. Keďže leje ako z krhly, berieme prvý taxík, čo nám vbehol do cesty. Tá istá cesta nás tentokrát vyšla 10€, takže si radšej volajte taxík cez WhatsApp alebo dohadujte cenu dopredu.
2.deň (21.5.) – Centrum Skopje
Počasie dnes nebude veľký motivátor, je zamračené a vyzerá to na celodenné prehánky podľa predpovede. Nevadí, ideme podľa plánu spoznávať zákutia centra mesta.
Hromadná prehliadka mesta začína o 10:00 pri soche Alexandra Veľkého.
Ako prvé prichádzame k víťaznému oblúku Porta Macedonia. Niečo tu však nesedí, pretože oblúk sa nápadne podobá na ten v Paríži a je celý pooblievaný farbou. Od taxikára sa dozvedáme, že v týchto dňoch prebiehajú protesty proti výstavbe pamiatok. Domáci sa nestotožňujú s kultúrou, aká sa v meste buduje a je to pre nich jedna veľká fraška. Budovanie mesta gýču zaobalila vláda pod strategický projekt Skopje 2014. A keď sa dozvedáme, že priemerný plat je 200€ v čistom a ceny ako u nás, tak je naozaj proti čomu protestovať. Prechádzame cez námestie Macedonia Square, ktorého pýchou je majestátna socha Alexandra Veľkého s fontánou. Nasleduje trojica mostov ponad rieku Vardar – Stone bridge, Bridge of Civilizations, Art Bridge.
A tu začína dojem pomiešaných jabĺk s hruškami. Kamenný most je z 15. storočia, Most civilizácie sa nápadne podobá na Karlov most v Prahe a most umenia je plný sôch umelcov a hudobníkov. Medzi mostami je vybudovaná loď v starobylom štýle, ktorá je na statickom podstavci. V strede rieky sú tri veľké vŕby babylonské z Nového Zélandu, každá z nich vraj stála 250 000 USD. Množstvo reštaurácií pozdĺž promenády a neutíchajúci dážď nás presvedčili, že je čas obeda. Dávame si kebab, hamburger, miestnu špecialitu Vardar a pivo. Keď to troška utíchne, vraciame sa po druhej strane brehu naspäť ku kamennému mostu. Z rozhlasu začína hrať starodávna hudba, ktorá vytvára pohodičkovú atmosféru. Ak máme povedať za našu skupinu, tak polke posádky sa štýl mesta páčil, pre druhú polku čistý gýč.
Cena magnetky je jednotných 60MKD, so zjednávaním tu neuspejete.
Prichádzame na námestie Filipa II. s fontánou. Prechodom cez most začína stará obchodná štvrť Old Bazaar. Kamenné uličky lemujú obchody s oblečením alebo suvenírmi. Naša trasa vedie popri pravoslávnom kostole Nanebovzatia Ježiša. Náboženstvo je tu v pomere 70% pravoslávni a 30% moslimovia, takže v každom meste môžete vidieť aspoň 1-2 mešity. Stúpame hore k pevnosti Kale Fortress, ktorá bola vybudovaná v 6. storočí. Hradby vystupujú nad riekou Vardar a je z nich rozhľad na celú metropolu a vrch Vodno. Ak máme porovnať s pevnosťou v Ohride, tak je asi o dve triedy slabšia.
Po ceste naspäť sa zastavujeme v mešite Mustafa Pasha’s Mosque. Treba sa vyzuť a môžete si ju pozrieť aj zvnútra. Naše nohy nechávame odpočinúť pri ďalšom pive a balkánskom bureku. Ak ešte nepoznáte túto špecialitu, je to mäsom plnené cesto za pár denárov. Ako tak sedíme, prichádza k nám malé dievčatko s krabicou vlhčených obrúskov a bielou kriedou píše niečo na stôl. “Atiga, volám sa Atiga”, predstavuje sa nám a prosí o nejaký príspevok. Nakoniec s ňou kamoš veľmi dobre pokecal po slovensko-macedónsky a obišla s celkom dobrým honorárom. Čašníci tieto deti poznajú a podľa všetkého tu žijú v jednej synergii. Čakáme, kým prestane pršať, aby sme sa mohli pobrať ďalej. Cez Macedónske námestie mierime k hlavnému a najväčšiemu kostolu pravoslávnej cirkvi kostolu sv. Klimenta Ohridského. Kliment Ohridský bol žiakom sv. Cyrila a Metoda a po vyhnaní z Veľkej Moravy sem priniesol upravenú hlaholiku – cyriliku a kresťanskú vieru.
Pokračujeme oblúkom po ceste Boulevard Macedonia a odbočkou vľavo prichádzame k rodnému domu Matky Terezy. Ten už dnes síce neexistuje, ale v múzeu si môžete pozrieť jeho maketu a tiež predmety zo života Matky Terezy vrátane jej postele. Po ceste domov sa zastavujeme nákupnom centre Vero. Rýchly prieskum cien oblečenia v New Yorkeri a Intersporte hovorí, že je to porovnateľné ako u nás. Nakúpime si aspoň potraviny v supermarkete a nejaké tie plechovky na večer. Z nášho ubytka je prvotriedny výhľad na Millenium Cross, ktorý máme na programe zajtra. Keďže zajtra budeme potrebovať viaceré presuny, napadlo nás, že si skúsime dohodnúť taxík cez WhatsApp. Bel Skopje Taxi nám ponúklo najlepšieho vodiča, ktorý s nami bude chodiť celý deň za 20€ . No nekúp to 🙂
3.deň (22.5.) – Millenium Cross a kaňon Matka
Prebúdzame sa do krásneho slnečného rána. Ešte pred odchodom si musíme pobaliť veci, pretože ďalšiu noc už spíme v Ohride. Dohodli sme si neskorší check-out a po veci sa už len zastavíme na otočku. Pred našim apartmánom nás čaká Mercedes triedy C s taxikárom Goranom. Okrem toho, že vie perfektne po anglicky, je neskutočný sprievodca, takže sme si ho hneď od začiatku obľúbili. Našim prvým bodom záujmu je kríž Millenium Cross na vrchu Vodno, kde sa chceme vyviezť lanovkou. Cesta vedie serpentínami a pri prvom vyhliadkovom bode nám dáva Goran výklad. Krajina už vraj nie je to, čo kedysi, partička vyvolených vo vláde sa má dobre a ostatní ľudia živoria s priemerným platom 200€ v čistom. Rozpráva nám o protestoch proti výstavbe mesta a čo to aj o sebe, ako žil v Chicagu.
Pre zaujímavosť, na severnom konci mesta sa nachádza najväčšia rómska osada v Európe Šuto Orizari, ľudovo Šutka. Po príchode na parkovisko zisťujeme, že lanovka premáva až od 10:00. A tak nám nezostáva nič iné, len sa troška poprechádzať po okolí. Zrovna dnes sa tu konajú bežecké a cyklistické preteky na vrch Vodno, takže o atmosféru bude postarané. Lanovku spúšťajú presne o desiatej. Spiatočný lístok nás vyšiel prekvapivo lacno, len 100MKD. Kabínková lanovka pre 8 osôb vás vyvezie hore za necelých 8 minút. O jej modernosti svedčí vonkajší držiak na bicykel. Z vrcholu je krásny výhľad na všetky svetové strany.
Ak máte dostatok času, vrch Vodno je ideálne miesto na piknik.
Pofotíme panorámy a obeháme reklamné stánky, keďže dnes to tu žije vďaka športovcom. Až mi bolo ľúto, že som nebežal. Posledná selfie s krížom a môžeme nasadnúť do lanovky. Na parkovisku nás už očakáva Goran. Ďalšou zastávkou je kostol svätého Pantelejmona z 12. storočia v dedine Gorno Nerezi. Vstup dovnútra bol spoplatnený, pozreli sme si ho teda len zvonka. Oproti kostolu je komplex Macedonian Village, kde sú zastúpené všetky typické domčeky pre celé Macedónsko.
Z horského terénu pokračujeme naspäť do mesta a po hlavnej ceste smerujeme k atrakcii č.1 podľa tripadvisora, kaňonu Matka. Do údolia vedie len jedna cesta, takže príďte čo najskôr, aby ste mali kde zaparkovať. My to máme jednoduché, lebo Goran sa o všetko postará a parkuje na mieste pre taxíky. Na začiatku to vyzerá ako divoká voda v Čuňove, ale postupne sa otvára nádherný kaňon s riekou. Je to len pár minút, kým vás privíta tabuľa Canyon Matka a obrovská priehrada, ktorá slúži na výrobu elektrickej energie a zavlažovanie.
Jazero Matka je najstaršie umelé jazero v Macedónsku a samotný názov odkazuje na Pannu Máriu. Možnosti na aktivitu sú dve, buď si zaplatíte výlet loďou do jaskyne za 400MKD, alebo len tak poturistikujete, čo to dá. Keďže boli veľké čakačky na loď, volíme druhú možnosť. Po prechode reštauráciou začína ľahká turistika kamenným chodníkom. Prešli sme asi 2km, kým nás nezastavila voda po kolená. Celkovo sme spravili asi 5km okruh. Cesta naspäť bola úplne zablokovaná, lebo autá parkovali naľavo aj napravo a išlo to krokom. Veru nikto z nás by nechcel byť momentálne šoférom autobusu. Goran nám po ceste domov zastavuje pri jazere Treska, kde rozpráva príhody z mladosti. Dnes sa tu už neokúpete kvôli znečisteniu, ale kedysi to mohla byť paráda.
Po príchode do Skopje ideme rovno na hlavnú stanicu, aby sme zistili odvoz do Ohridu, resp. kombináciu vlak + autobus. Pre štyroch to vychádza spiatočne okolo 50€, plus musíme rátať cestu taxíkom na letisko 15€. Do toho prichádza Goranova ponuka taxíkom za 100€, ktorá sa nedá odmietnuť. Ideme si rýchlo po veci, kľúč nechávame v trezorovej krabičke a nasadáme do taxíka.
Do Ohridu pôjdeme s prvým taxikárom, ktorý nás viezol z letiska. Vodič Macka je skôr z tých vážnejších typov a tak sa zmierujeme s tým, že nebude toľko srandy. Výmena vozidiel prebehne na benzínke, kde nám Goran odporučil naozaj výbornú pizzu. Pred dlhou cestou si ešte nakúpime vodu a môžeme vyraziť. Zo Skopje do Ohridu je to 170km, ktoré by sme mali dať podľa google maps za 2,5 hodiny. Cesta vedie diaľničnými úsekmi, kde vyberajú mýto. Za zmienku stojí takmer 20km „need for speed“ úsek za mestom Tetovo, ktorý je aj na mape jedna rovná čiara. Treba byť opatrný, lebo tu stretnete nejedného pretekára a cestného piráta. Za rázcestníkom na jazero Mavrovo prichádza cesta do kopcov a prvé serpentíny. A práve tu začínajú prvé problémy s taxíkom v podobe vyvretej vody z chladiča.
Parkujeme na krajnici a Macka tam zúfalo dolieva všetku vodu, čo sme si nakúpili. Naše jediné štastie. S týmito zásobami prichádzame na vrchol horského prechodu Strazha v nadmorskej výške 1250m, kde Macka opäť dolieva vodu a dopĺňa bandasky vody v reštaurácii. Sme asi v polovici cesty, takže si radšej dávame malé občerstvenie. Po ceste z kopca vidíme zhorený autobus, z ktorého ostala len kostra. S pár ďalšími dopĺňacími zastávkami a predĺžením cesty o dve hodiny prichádzame konečne do Ohridu. Do ubytovania sme síce písali sms o meškaní, ale oni tu fungujú len na WhatsAppe, takže ju ani nedostali. Náročnú cestu ideme zapiť do reštaurácie Fortuna a Irish Pubu. A keďže sme tu prvý a posledný večer, tak ideme nakuknúť aj do Cuba Libre Night Clubu.
4.deň (23.5.) – Čarovný Ohrid
Ako už býva dobrou tradíciou, aspoň raz za výlet musím dať ranné behanie alebo bike. A tak som sa ráno dokopal na 3km beh popri jazere. Raňajky sme vyriešili nákupom v supermarkete oproti a môžeme vyraziť spoznávať mesto. O stredovekom Ohride je legenda, že v meste v istom čase existovalo 365 kaplniek – na každý deň jedna. Preto sa Ohridu hovorilo aj Slovanský Jeruzalem. Dominantou a zároveň najväčšou atrakciou celého mesta je veľké sladkovodné Ohridské jazero, ktorým prechádza hranica medzi Albánskom a Macedónskom. V máji s teplotou vody 13C je to len pre otužilcov, ale v lete to môže byť super. Voda v jazere je priezračne čistá a vstupnými bodmi na kamienkové dno sú rebríky. Ohridské jazero spolu s Prespanským jazerom, ktoré leží na rozhraní Grécka, Albánska, Macedónska, nazývajú domáci pre svoju polohu „Macedónske oči“. Ako tak kráčame po pobreží, oslovuje nás pánko s loďkou.
Zjednajte cenu za plavbu loďkou a nechajte sa vysadiť pod kostolom sv. Jána.
Neváhame a nasadáme na okružnú plavbu popri plážach a kamenných útesoch. V diaľke sa na vrcholoch kopcov dokonca belie sneh. Po asi 20-minútovej plavbe vystupujeme na pláži Kaneo Beach pri malom kostolíku Narodenia sv. Bohorodičky. Po schodoch prichádzame k najfotogenickejšiemu miestu – kostolu sv. Jána na Kaneu. Dovnútra opäť pýtali vstup a tak to bojkotujeme, namiesto toho sa kocháme výhľadmi na šíre more, teda jazero 🙂
Nad kostolom sv. Jána si spravíte ten najkrajší pohľadnicový a panoramatický záber.
Cestička pokračuje cez les a prídete po nej k archeologickému nálezisku Plaošnik. Celý areál je jedno z najposvätnejších miest Balkánu. Kostol sv. Klimenta a sv. Panteleimona je replikou pôvodného kostola sv. Panteleimona, ktorý dal postaviť Kliment Ohridský v roku 863. V chráme sú uložené Klimentove pozostatky a je tu zákaz fotenia. Vedľa kostola sa nachádza krstiteľnica s mozaikami so svastikami. Počas tureckej nadvlády bol kostol konvertovaný na mešitu, takže v areáli nájdete aj turecké hrobky. Po tejto historickej zastávke pokračujeme smerom k Samuelovmu hradu. Pevnosť zo 4. storočia p.n.l. je dnes veľkou turistickou atrakciou s krásnymi výhľadmi na mesto, jazero ako aj okolitú prírodu. Po hradbách sa môžete poprechádzať doľava, doprava, po vežičkách a samozrejme nesmie chýbať macedónska vlajka. Po ceste z hradu navštevujeme antické divadlo, Kostol Matky Božej Perivleptos a kostol sv. Sofie, ktorý sa nachádza na macedónskych bankovkách. Našou poslednou zastávkou je pláž Potpes Beach. Na túto kamienkovú pláž sa dostanete po drevenom chodníku a keby mala voda o pár stupňov viac, hneď sa tam vidíme.
Na obed sme si nechali odporučiť reštauráciu Belvedere. Šampiňónová polievka, kuracie na smotane so zeleninou a fľaškové pivo za necelých 8€. Záver výletu sa pomaly blíži. Bel Skopje Taxi nenecháva tentokráť už nič na náhodu a pôjdu s nami dva taxíky – Goran aj Macka. A celkom sa tešíme, lebo s Goranom je proste sranda, jeho výklad a nekonečné príhody môžeme. V Skopje sme načas podľa plánu a tak nás Goran berie ukázať svoj rodinný dom, psa a prvý mercedes. Ako bonus potom ešte starý letiskový terminál. Macedónska vláda vraj platí 6€ za každého privezeného pasažiera lietadlom. Let do Bratislavy prebehol bez problémov. Ďalší úspešný výlet za nami.
