Havaj – 19 dní v raji 2/3 – Najväčší a najrozmanitejší Big Island
hlasov: 2 (5)

(06.05.2011 – 24.05.2011) Ostrov Big Island (Hawaii) je najrozmanitejší a to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sme si ho vybrali. Západná strana ostrova ponúka najkrajšie pláže, východná tropické pralesy a vodopády. Najvyššia hora ostrova Mauna Kea má nadmorskú výšku 4205m. Ak by sme ju však merali od základne, ktorá sa nachádza pod morom, ide o najvyššiu horu sveta s celkovou výškou 10203m. Adrenalín dotvára fakt, že na Big Islande sú stále aktívne sopky. Pritom Kilauea je v súčasnosti jeden z najaktívnejších vulkánov na svete. Let spoločnosťou Hawaiian Airlines z Honolulu do Hila trval 50 minút. Z pravej strany lietadla bolo možné vidieť ostrovy Lanai, neobývaný Kahoolawe, mesiačikový Molokini, Maui a náš cieľový Big Island.

Dĺžka výletu: 18 nocí | Dĺžka letu: Honolulu – Hilo … 10:06 – 10:57 (Hawaiian Airlines) … dĺžka letu 0:51
Spolu aj s nákupmi na osobu: 2200 – 2400€ +/-

Naša špeciálna google mapka

Obsah

6.deň (11.5.) – Prílet do Hilo a čarovné vodopády
7.deň (12.5.) – Kúpanie v teplom prameni
8.deň (13.5.) – Hawaii Volcanoes National Park
9.deň (14.5.) – Papakolea Green Sand Beach, Honaunau Bay a Mauna Kea
10.deň (15.5.) – Kealakekua Bay a Maniniowali Beach
11.deň (16.5.) – Kahaluu Beach Park a Kukio Beach
12.deň (17.5.) – Kehaka Kei State Park s nádhernou Makalawena Beach
13.deň (18.5.) – Waipio Valley a severné pláže

Prílet do Hilo a čarovné vodopády

Kufre sme si zbalili už večer aby sme nemali fofry. Na letisko sa presúvame shuttle busom, ktorý nám zajednal hostel. Nasadáme na lietadlo a smer Big Island.

TIP: Hawaiian Airlines je jednotka v medziostrovných letoch, slovenskou kartou na ich stránke nezaplatíte, takže odporúčame ísť cez travelocity.com a tam nájsť príslušný let. Odporúčame medziostrovný let neprespať.

Prilietame do najväčšieho mesta Big Islandu Hilo. Podľa štatistík je to najdaždivejšie miesto v Spojených štátoch, o čom sme sa presvedčili hneď po prílete. Dážď visel na vlásku a každú chvíľu tu bola nejaká prehánka. Na letisku si požičiavame auto od spoločnosti Dollar.

Big Island Lanai Molokini Maui, Molokini a Kahoolawe Big Island

TIP: Cena, za ktorú si rezervujete auto cez net je bez poistenia, pripravte sa teda ešte na cca $40/deň navyše.

Pridelili nám červený Chevrolet Cobalt LT, keďže sme mali zarezervovanú triedu Compact. Mimochodom autá boli všetko len automaty, ale je to len sila zvyku. Ubytovaní sme v Hilo Backpacker’s Hostel, ktorý bol podľa názvu zjavne prepojený na naše ubytko z Honolulu. Bol to v podstate jeden väčší dom, mali sme spoločné WC, sprchy a izbu o niečo menšiu ako na Oahu. Zložili sme si veci a prvý výlet autom začína vodopádmi Rainbow Falls. Kocháme sa nádherným padajúcim vodopádom a pokračujeme kúsok aj do pralesa. Stromy sú obrastené viac ako obvykle a tak sme sa zahrali na Tarzana, troška sme sa pohompáľali na lianách.

Rainbow Falls Rainbow Falls Rainbow Falls Rainbow Falls Rainbow Falls

Presúvame sa autom troška na sever do Akaka Falls State Park. Prechádzka dažďovým pralesom sa môže začať. Okruh máte presne vymedzený chodníkom, takže sa tam nemôžete voľne pohybovať. Je to taká ľahká prechádzka s pekným záverom v podobe 129m vysokého vodopádu Akaka. Posledná zastávka dnešného dňa je zátoka Hakalau Bay, kde si dávame posedenie pod obrovským mostom. Večer sa nesie v spoločnosti Jacka Danielsa.

TIP: Američania majú veľmi lacnú whiskey, taký Jack Daniels sa dá v akcii zohnať v pohode za $10.

Program splnený na 100%, autíčko robí svoje.

Akaka Falls State Park Akaka Falls State Park Akaka Falls State Park Akaka Falls State Park

Kúpanie v teplom prameni

Raňajky máme v cene a prekvapivo to boli toasty s džemom 🙂 Krátka návšteva Pacific Tsunami Museum a daždivé počasie nás ženie na JV časť ostrova nazývanú Puna. Prichádzame na križovatku, doprava sa ide na lávové polia, my pokračujeme vľavo. Zastavujeme sa v MacKenzie State Park, kde sme si pozreli útesy a vodu narážajúcu na skaly. Tu sme sa moc neokúpali, ale vynahradzujeme si to v Ahalanui Beach Park. Je to prírodné kúpalisko s teplou vodou okolo 32°C. Voda je vyhrievaná sopečným teplom. Hneď pri vstupe máte tabuľu s upozornením, že v stojatej vode môžu byť baktérie a kúpanie je na vlastné nebezpečenstvo. Ale tak riskli sme to, Američania majú všetko ošetrené, čo kde môžete a nemôžete robiť a toto je len pekná ukážka toho. Do vody sú spravené vstupné schodíky a je tu aj baywatch veža. Dávame si obed, čiže naše domáce zásoby a relaxujeme na deke. Poobede sa poberáme našim autíčkom ďalej, pokračujeme pozdĺž pobrežia a sem tam si urobíme pauzu a zbehneme ku skalám.

cesta do MacKenzie State Park cesta do MacKenzie State Park cesta do MacKenzie State Park MacKenzie State Park Ahalanui Beach Park

Cesta sa troška zhoršuje, ale nevzdávame to. Na hlavnú cestu sa vraciame cez Hawaiian Beaches Park. Názov megapútavý, ale nič takého zvláštneho sme tam nevideli, tak sme sa odfotili aspoň s tabuľou 🙂 Do Hila sa vraciame podvečer. Zastavujeme sa pri soche kráľa Kamehameha. Prechádzka pokračuje okolo Bayfront Parku, kde boli práve preteky kajakov. Dážď visel opäť na vlásku a ešte keď si človek predstavil, ako sa sem dovalila tsunami v roku 1946, tak myslím, že nielen ja som mal z celej zátoky Hilo Bay pochmúrny dojem. Dokonca sú tu hodiny, ktoré sa zastavili presne 1:04 AM a pamätajú si tú strašnú udalosť. Posledná tsunami bola v Hile vo februári 2010. Na záver dňa, ako správni Američania, večera v McDonalde. Jednoeurová akcia na cheeseburger platila aj v USA, presnejšie jednodolárová 🙂

Hilo socha kráľa Kamehameha socha kráľa Kamehameha Hilo

Hawaii Volcanoes National Park

Ranná rozlúčka s upršaným Hilom a presúvame sa pomaly, ale isto na západ Big Islandu. Prvá zastávka dnešného dňa je národný park Hawaii Volcanoes National Park. Sopka Kilauea je v súčasnosti jeden z najaktívnejších vulkánov na svete, takže je to istým spôsobom aj výzva. Zaplatili sme vstupné do areálu a tam sa už môžete voľne pohybovať autom.

TIP: Pripravte sa na poriadnu zimu, je to v nadmorskej výške okolo 1200m.

Odporúčame ako prvé navštíviť Kilauea Visitors Center, kde vám dajú mapy a poradia, ktoré okruhy je možné absolvovať. Na tečúcu lávu musíte mať proste šťastie. Keď sme tam boli my, tak naposledy tiekla pred dvomi mesiacmi. Neuveríte, ale stretávame tu Slováka Alexa a naša expedícia sa rozrastá na tri dni o jedného člena. Pokračujeme, tentokrát už vo štvorici, krátkou prehliadkou múzea Thomasa A. Jaggera. Zvonku je možné vidieť Halemaumau Crater, ktorý dymil ako besný. Hlavný okruh autom krátera Kilauea (Crater Rim Drive) bol ďalej uzavretý pre zvýšený výskyt oxidu siričitého a tak sa vraciame naspäť. Ideme ďalej podľa odporúčania. Kilauea Iki Trail je asi 6,4km mierne náročná túra. Cesta začína v lese po obvode krátera, nasleduje zostup a samotný prechod stredom krátera cez lávové pole. Bol to celkom adrenalín, keď vidíte ako sa miestami dymí spod kameňov. Ale ako vidíte, prežili sme to 🙂

Hawaii Volcanoes National Park Kilauea Iki Trail Kilauea Iki Trail Kilauea Iki Trail Kilauea Iki Trail

Ide sa ďalej do lávového tunela Thurston Lava Tube. Tunel je síce kratučký, ale tí odvážnejší môžu pokračovať aj ďalej na vlastné riziko. Nasadáme do auta a mierime k oceánu na koniec cesty Chain of Craters Road. Asfaltka je prerušená lávovým poľom, takže ďalej sa dá už len po vlastných. Veľmi výstižná tabuľa je “Road Closed”. Večer plánujeme prvú noc v stane.

TIP: Na každé stanovanie potrebujete mať vybavený dopredu permit, buď online alebo osobne v officeoch.

Prichádzame do kempu Namakanipaio. Je to jeden z dvoch kempov v Hawaii Volcanoes National Park, kde nepotrebujete permit. Trávnatý areál s eukalyptovými stromami zýval prázdnotou. Nakoniec sme sa rozhodli kvôli počasiu, že budeme spať v aute. Sušiť stan celý nasledovný deň by sa asi nechcelo nikomu. Presúvame sa do kempu Punaluu Black Sand Beach, kde sme to riskli na parkovisku. Mladí výrastkovia tam robili troška bordel, ale potom sa našťastie presunuli inam. Nebolo to najpohodlnejšie zaspávanie, ale zase nie sme žiadne bábovky.

Chain of Craters Road Chain of Craters Road Chain of Craters Road Chain of Craters Road Chain of Craters Road

Papakolea Green Sand Beach, Honaunau Bay a Mauna Kea

Ráno máme budíček o 6:00, aby nás neprekvapil správca. V kempe sú aj sprchy, tak sme sa troška ovlažili na prebratie. Poprechádzali sme sa po čiernej pláži Punaluu a presúvame sa na najjužnejší bod Big Islandu a zároveň celých USA – South Point. Cesta sa ku koncu mierne zhoršuje a je možné vidieť stádo koníkov, kravy alebo iné zvieratá. Takisto sú tu veterné mlyny a satelity. Na konci môžete vidieť strmé útesy so spúšťacími rebríkmi a zopár TOI TOI záchodov, ktovie prečo 🙂 Ďalej je už len maják, ale tam sa nám nechcelo ísť. Ideme odparkovať auto na neďaleké parkovisko a nasleduje dlhočizná túra na zelenú pláž.

TIP: Nezabudnite si zobrať dostatok pitnej vody.

Potvrdilo sa nám zase pravidlo, že tie najkrajšie miesta si treba zaslúžiť. Je to drsný terén pre autá 4×4, ale veď to má každý Američan, no nie 🙂

10km túra na Papakolea Green Sand Beach 10km túra na Papakolea Green Sand Beach 10km túra na Papakolea Green Sand Beach 10km túra na Papakolea Green Sand Beach 10km túra na Papakolea Green Sand Beach

My sme to dali peši a verte mi, že tých 10km spolu naozaj stojí za to. Po hodine a pol sa nám z diaľky otvára Papakolea Green Sand Beach. Je to jediná zelená pláž na svete a pokuta za zobratie piesku je $500. Piesok je zelený vďaka sopečnému olivínu. Zostup dole po rebríkoch a skalách bolo už to najmenej, keď sme dorazili do cieľa. Rozkladáme si deku a ideme sa vyblázniť do vody. Vlny nás neraz zmietli pod vodu. Troška pooddychujeme a poberáme sa pomaly naspäť k autu. Po ceste stretávame veľkú skupinu miestnych a boli sme radi, že sme prišli tak skoro.

Green Sand Beach Green Sand Beach Green Sand Beach Green Sand Beach Green Sand Beach

Po náročnej turistike sa ideme vyvaliť opäť na pláž. Prichádzame na Ho’Okena Beach, ale hneď sa presúvame ďalej, aby sme mohli aj šnorchlovať. Reč je o Honaunau Bay, kde je dvojschodový vstup do oceánu po lávových kameňoch.

TIP: Honaunau Bay je jedno z najlepších miest na šnorchlovanie na Big Islande.

Kto sa doteraz ešte nepotápal s korytnačkou, tu má možnosť si to vynahradiť. Keď k tomu prirátame nádherný podmorský svet s koralmi a rybičkami, dokonalý zážitok je na svete.Poobede sa nám ozýva náš nový parťák Alex. On medzitým stihol absolvovať Hilo a najvyššiu horu ostrova Mauna Kea. Odchádzame sa spoločne ubytovať do Pineapple Park Kona v mestečku Kealakekua. Stanovanie sme už zavrhli, aj keď sme mali vybavený permit na dva dni. Nechceli sme to riskovať kvôli počasiu a tak sme náš stan a spacáky trepali cez polku sveta zbytočne. Nevadí, stávajú sa aj horšie veci, ponaučenie do budúcna 🙂 Ubytko spravoval postarší pán a nebol problém predĺžiť o tie dva dni. Pridelil nám dve izby, jednotku aj so záchodom a dvojku.

Večer sme mali v pláne oddych, ale skrsla nám v hlave bizarná myšlienka nahovoriť Alexa, aby nás zobral svojim autom na Maunu Keu. Jednak mal auto 4×4 a už poznal aj cestu, keďže tam bol v ten deň ráno. Mauna Kea je 4205m vysoký neaktívny vulkán a keď si zoberieme výšku od jeho základne, je to najvyššia hora na Zemi. Je to asi jeden z mála končiarov, kde vedie široká cesta pre autá. Povolené sú ale len autá s pohonom 4×4, odtiahnutie by vás vyšlo veľmi draho.

TIP: Požičovne majú výstup na Maunu Keu zakázaný, jediná možnosť je na vlastné riziko alebo spoločným autobusom za $200.

Počas výstupu je nutné absolvovať aspoň polhodinovú aklimatizačnú zastávku vo Visitors Centre. Na vrchole sa pripravte na poriadnu zimu, mohlo byť aj niečo pod nulou. Celkovo subjektívne pocity boli, že sa nám ťažšie dýchalo a troška bolesti hlavy. Prechádzame okolo observatória po cestičke k absolútnemu vrcholu. V teniskách to nebol najlepší nápad, lebo po zamrznutom snehu sa dosť šmýkalo. Železný hríbik ako absolútny vrchol má vyryté 13796 feet, neuveriteľné.

Mauna Kea Mauna Kea

Je to síce najlepšie miesto na pozorovanie hviezd na Zemi, ale keď vám omŕzajú všetky časti tela a ťažko sa dýcha, tak si to človek ani až tak nevychutná. Veľká vďaka patrí Alexovi , ktorý bol nielen super šofér, ale počas cesty nám púšťal mystickú hudbu, ktorá robila strašidelnú atmosféru pri stúpaní priamo do nebies. Vraciame sa niečo po polnoci a konštatujeme, že dnes sme podali nadľudský výkon. Človek by neveril, koľko sa toho dá stihnúť za jeden deň.

Kealakekua Bay a Maniniowali Beach

Ubytovanie bolo tentokrát bez raňajok, mali sme jedine spoločnú kuchynku, kde sme si varili aspoň sáčkové polievky. Naraňajkujeme sa teda v mekáči a presúvame sa kúsok od nášho ubytka do zátoky Kealakekua Bay. Pôvodne sme mali naplánovanú túru na James Cook Monument, ale nakoniec si požičiavame dva kajaky a ideme sa tam prepádlovať. Vzdialenosť mohla byť niečo okolo 1,5km a pred monumentom kotvilo aj zopár lodí, kde ľudia šnorchlovali. Dajú sa tu vidieť aj delfíny, no my sme také šťastie nemali. Fotíme sa s veľkým bielym monumentom z roku 1874 a ide sa šnorchlovať. Zráz do vody bol dosť prudký a museli sme si dávať veľký pozor na ježkov. Šnorchlovanie by som hodnotil ako priemerné. Poobede máme na pláne zátoku Kua Bay známej tiež ako Maniniowali Beach. Je súčasťou parku Kekaha Kai State Park a práve tu sa nachádzajú najkrajšie pláže ostrova. Len nedávno tu bola vybudovaná príjazdová cesta s parkoviskom. Maniniowali má prekrásnu azúrovú farbu vody v kombinácii s bielym pieskom. Ideme si troška zaplávať do tej nádhery a potom sa len tak vyvaliť na deku. Lúčime sa s našim parťákom Alexom, ktorý ide spoznávať krásy Oahu. Večer sa nesie v znamení Bacardi. Okrem toho sme mali spoločnosť na izbe, Danielita a Tomáš švába a ja pre zmenu 15cm jašteričku. Paráda, to sa bude zaspávať. Suma sumárum, nedeľa za nami.

Maniniowali Beach Maniniowali Beach

Kahaluu Beach Park a Kukio Beach

Deň začíname šnorchlovaním v Kahaluu Beach Park. Ideálne miesto pre začínajúcich ľudí ako ja. Dlho dlho plytká voda bez vĺn a nespočetné množstvo rybičiek a koralov. Tomáša dokonca jedna pokúsala do nohy. Hneď na to hlásili v rozhlase, aby ľudia nekŕmili rybičky, lebo sú potom agresívne 🙂 Malé korytnačky sa zase slnili pri pobreží. Presúvame sa na sever na ďalšiu pláž White Sands Beach. Menšia plážička hneď pri ceste s bielym pieskom a azúrovou farbou vody. Zaplávali sme si troška a ideme si dať do reštiky niečo pod zub. Ďalší plán bol pláž Kikaua Beach, ale pri vstupnej rampe nám povedali, že pláž je plná, tak skúšame susednú Kukio Beach. Tam máme troška viac šťastia a ušiel sa nám Beach Pass. Vstup do vody bol troška sťažený všadeprítomnými kameňmi, takže na tejto pláži si moc nezaplávate. Nachádzame sa v 5* rezorte Hualalai Four Seasons a aj preto asi ten obmedzený vstup na kartičky. Všetko prostredie bolo krásne upravené, nehovoriac o tých vilách, čo tam boli. Museli tu investovať obrovské peniaze. Prešli sme sa troška na koniec pláže, aby sme sa pokochali prostredím ešte viac. Po ceste domov sa Tomáš zahral na hadíka s autom a čierny Lincoln za nami sa veselo pridal. Havajčania majú fakt že zmysel pre humor. Večer sa ideme troška pozrieť do mesta Kona. Prešli sme si ulicu pri pobreží a zaujala nás reštaurácia Bubba Gump, veď kto by nepoznal Forrest Gump. Ideme si sadnúť nakoniec na miešaný drink a nejakú fajnovú večeru.

Kahaluu Beach Park Kahaluu Beach Park Kahaluu Beach Park

Kehaka Kei State Park s nádhernou Makalawena Beach

Budíček máme o 6:00, aby sme mohli čím skôr vyraziť na turistiku po plážach. Auto odparkujeme pri začiatku Kehaka Kei State Park. Rampa bola ešte zavretá, takže reálne by sme mohli byť aj prvými návštevníkmi týchto ťažko dostupných pláží. Cesta je štrkovitá a všade naokolo lávové kamene bez známky zelene. Ak nemáte auto 4×4, tak by som to radšej neriskoval.

Cesta k Mahaiula Beach Cesta k Mahaiula Beach Cesta k Mahaiula Beach Mahaiula Beach Mahaiula Beach

Po asi 40 minútach prichádzame na Mahaiula Beach a prvá fáza cesty za nami. Na pláži široko ďaleko nikto, len my a divé kozy 🙂 Pokračujeme ďalej, lebo ak sa zložíme, tak už nás odtiaľto nikto nedostane. Kozy nám boli chvíľku v pätách ale potom sa nebadane stratili. Kráčame popri pláži a potom po kamenistej ceste a utešujeme sa, že už budeme tam. Po tých lávových kameňoch ste museli ísť veľmi opatrne, najmä v sandáloch. Kvapky potu boli zaslúžené, pred nami sa postupne vynára zelená Makalawena Beach.

TIP: Pláž Makalawena je podľa nás najkrajšia pláž na ostrove.

Voda priezračná ako keď si napustíte vo vani. Stretávame tu prvých ľudí a usúdili sme, že niekde z druhej strany musí byť cesta pre 4×4. Zložili sme sa do chládku, lebo slniečko pieklo ako divé. Nafukujeme koleso a ideme si trošku zahrať frisbee. Úžasná plážička, kde sa dá relaxovať celý deň. My však máme aj iný program.

Makalawena Beach Makalawena Beach Makalawena Beach Makalawena Beach Makalawena Beach

Po ceste naspäť sa nám podarilo stopnúť Jeep a mladý chlapík nás berie do korby. Tak poriadne ma už dávno nevyhegalo. Smer sever a pláž Hapuna Beach. Je to široká pláž bez absolútnej šance schovať sa niekam do tieňa. Niet divu, že sme sa tento deň dosť pripiekli. Dnešný plážový deň zakončujeme plážou Waialea Bay Beach. Biely piesok, čierne skaly pri vstupe do vody a všadeprítomné stromy, aj tak by sa dalo charakterizovať toto miesto na zaplávanie. Pláž je známa tiež ako 69, ale nie z toho dôvodu, ktorý by vás prvý napadol.

Waipio Valley a severné pláže

Auto dostáva zabrať hneď zrána, ideme totiž na SZ ostrova do údolia Waipio Valley. Pri vstupe do doliny nás správca naviguje, že musíme odparkovať auto, ďalej je to už len pre 4×4. Takisto nám bolo povedané, že tu strašne dlho nepršalo a vodopády sú vyschnuté. Mimochodom mali to byť najvyššie vodopády na ostrove. Zastavujeme sa pri tabuli Waipio Lookout, odtiaľto je jeden z najkrajších záberov na celé údolie. Schádzame prudkou cestou dole a pevne veríme, že naspäť niečo stopneme. Troška turistiky nezaškodí, už sme celkom dobre rozchodení. Na križovatke odbočujeme doprava smerom k pláži. Na plávanie to síce nie je, ale môžete sa pokochať čiernym pieskom a krásnymi vyhliadkami. Naspäť sa nám podarilo stopnúť Jeepa hneď na začiatku stúpania, takže sme ušetrili aj čas aj nohy. Pôvodne sme chceli absolvovať aj údolie Pololu Valley, na mape to bol síce len kúsok na sever od Waipio Valley, ale cesta tam vedie dobrým oblúkom.

Waipio Valley Waipio Valley Waipio Valley Svetobežníci Dvojitá dúha

Vraciame sa po ceste naspäť a mierime na pláž Mauna Kea Beach (Kaunaoa Bay). Papierovo to mala byť jedna z najlepších pláži na Big Islande, ale až tak sa podľa nás nevynímala. Nachádza sa v rezorte Mauna Kea, takže opäť vstup len na beach pass. Zapláveme si, porelaxujeme na deke a presúvame sa do Spencer Beach Park. Mali sme tu aj stanovať, tak sme si to išli aspoň pozrieť, ako to tam vyzerá. Na prekvapenie to bol konečne poriadny kemp. Máme so sebou aj plynový varič, tak ho ideme konečne odskúšať. Náplň sme si kúpili ešte v Hile. Používať ho môžete len v kempoch, ktoré majú na to pripravené rošty. Takže ďalšia vec, ktorá sa previezla cez polku zemegule a použili sme ju aspoň symbolicky raz. Po ceste domov sme videli dvojitú dúhu, niečo neuveriteľné. Cesta je lemovaná lávovými kameňmi s rôznymi odkazmi, ktoré sú vyskladané z bielych kamienkov. Nápis „SLOVAKIA“ alebo „SVETOBEZNICI“ nenechal na seba dlho čakať. Je to v podstate aj naša rozlúčka s Big Islandom, zajtra sa vraciame naspäť na Oahu.