(06.12.2012 – 14.12.2012) Predstavte si nekonečnú bielu pláž s azúrovou farbou vody, miešané drinky od rána do večera, plavbu katamaránom na pirátsky ostrov, alebo jazdu na buginách. Že dosť bolo provokácií? Nám sa tento sen stal skutočnosťou vďaka akcii Swiss Airu. Mali sme na výber štyri destinácie – Dominikáska republika, Kuba, Maledivy a Maurícius. Nakoniec to vyhral Karibik a môžeme sa s vami podeliť o zážitky.
Dĺžka výletu: 7 nocí | Dĺžka letu: Viedeň – Zürich: 1h 30min, Zürich – Punta Cana: 10h 15min (sledujte lacné letenky)
Cena letenky: 512€ | Ubytovanie: 275€ / 7 nocí AI | Spolu na osobu: 1000€ +/-
Obsah
Punta Cana – hotelový rezort VIK Arena Blanca
Rajský ostrov Isla Saona
Jazda na buginách na Playa Macao
Hlavné mesto Santo Domingo
Punta Cana – hotelový rezort VIK Arena Blanca
Je presne 6.12., mikulášske čiapky, parohy a nos máme pripravené, takže dobrodružstvo sa môže začať. Začíname skoro ráno transportom do Viedne. Čaká nás dlhá cesta Viedeň – Zürich – Punta Cana a vysporiadanie sa s časovým posunom -5 hodín. V Zürichu máme asi dve hodiny pauzu, tak sa kocháme luxusnými švajčiarskymi hodinkami. Cesta cez Atlantik je nekonečná, ale let prebehol hladko a bez nejakých väčších turbulencií. Do Punta Cany prilietame 20:40 miestneho času, u nás doma je už dávno po polnoci. Vo výstupnej hale, teda skôr by som to nazval veľký slamený prístrešok s mega ventilátormi, si kupujeme turistické víza za 10 USD.
TIP: Oplatí sa zameniť viac hotovosti v USD, bankomaty sú tam dosť nespoľahlivé, prakticky všade zaplatíte dolármi a kurz je niekedy ešte výhodnejší ako dominikánske peso (RD$)
Pôvodný plán bolo požičanie auta, ale nakoniec sme boli radi, že ideme z letiska hotelovým transferom. V doprave tam vládne jedna veľká anarchia, ľudia jazdia po strede cesty, s diaľkovými svetlami a motorkári vás obiehajú zo všetkých strán. Dokonca, keď sa stane nejaká nehoda, na vine je vždy cudzinec. Ubytovanie v 4**** all inclusive hoteli VIK Arena Blanca sme si bookli priamo cez stránku hotela. Bolo to lacnejšie ako cez nás osvedčený booking.com. Ako sme zhodnotili po prezretí iných hotelových rezortov, ten náš bol hádam najkrajší 🙂 A to som ešte nepovedal cenu za noc – neuveriteľných 40E. V rámci All Inclusive balíku sme mali hádam všetko, ale aj tak sme najviac využívali drinky na pláži 🙂 Personál je tu veľmi priateľský a ochotný. Po anglicky sa v pohode dohovoríte. Na pláži býval program s animátormi, po večeroch zas divadlo a diskotéka. Ešte aj posledný deň, keď sme sa odubytovali, nám nechali náramok, aby sme si mohli naposledy vychutnať jedlo a drinky. Veľký kontrast bol cítiť, keď sme vyšli mimo resortu, veľká chudoba, odpadky a nič nerobiaci domorodci posedávajúci na uliciach. Rezorty sú dobre strážené, ale ak nie ste vyslovene dobrodruh, tak všade inde to môže byť nebezpečné.
Rajský ostrov Isla Saona
All inclusive výlet na ostrov Saona bol asi najsilnejším zážitkom celej dovolenky. Cenu sa nám podarilo zjednať u týpka v rezorte na 65 USD s tým, že sme si ešte museli zakúpiť aj výlet na buginách za 55 USD. Ráno nás prišiel vydvihnúť autobus pripomínajúci našu uhorku. Počas cesty do prístavu Bayahibe boli naplánované dve zastávky. V múzeu tabaku Museo Vivo del Tabaco nám ukázali výrobu pravej dominikánskej cigary a dozvedeli sme sa, že Dominikánska republika je najväčším výrobcom cigár na svete. Ak si dobre pamätám tie čísla, tak 220 mld. vyrobia ručne a 200 mld. cigár strojmi. Okrem cigár sa v tomto múzeu dali kúpiť aj rôzne suveníry alebo obrazy. Druhá zastávka je Basilica of La Altagracia v meste Higüey, ktorú sme si pozreli ale len z diaľky. Prichádzame do prístavu, kde nás sprievodca, mimochodom mladý chalanisko, privádza k motorovému člnu. Jazda to bola veru divoká a stihli sme aj troška zmoknúť, ale to už patrilo k nášmu dnešnému dobrodružstvu. Zastavujeme pri krásnej azúrovej plytčine a vyskakujeme do vody. Otvárajú pre nás prvé fľašky rumu bacardi a coly, a ako sme pozerali, zásob mali naozaj dosť 🙂 Aby toho nebolo málo, vo vode sa dali nájsť morské hviezdice. Ale pozor, aj taká hviezdica musí dýchať a netreba ju veľmi dávať nad hladinu. Čo sme sledovali ľudí, ako dlho sa s nimi fotia, tak niektoré chúďatká to už museli mať za sebou.
Popijeme troška rum-colu a pokračuje sa ďalej na Saonu. Už z diaľky vidíme, že sa črtá niečo neskutočné. Na ostrove je viac pláži, ale nás konkrétne vykladajú na Playa del Gato. Ak chcete niekedy navštíviť raj na Zemi, tak určite choďte na tento ostrov, ta pláž bola až gýčovo pekná. Na ostrove nám dali rozchod asi 3 hodiny. Začíname fotoshootingom od černoška, ktorý každému ukazoval ešte aj pózy. Fotky aj video sme si zakúpili, ale ako sa ukázalo neskôr, fotky bola dobrá kúpa, ale to video nestálo za veľa. Náš klip “I’m sexy and I know it” je úplne iná liga 🙂
Obed vo forme švédskych stolov nám rozložili v prístrešku medzi palmami. Posilnení dobrým jedlom sa ideme vyvaliť na pláž a rum-cola môže začať tiecť potokom 🙂 Bláznime sa vo vode, fotíme a užívame si ťažkú pohodičku. Cesta naspäť je pre zmenu na katamaráne s príznačným názvom Costa Romantica. Alebo skôr by som ho nazval party katamarán s barom a DJom. Zábavu sme robili nielen my, ale aj naši noví priatelia z Ruska a jeden Francúz. Privátna diskotéka ako sa patrí a na konci si prišli na svoje aj dámy, keď sa vypracovaný černoško začal vyzliekať. Vystupujeme opäť v prístave Bayahibe a uhorka nás porozváža do rezortov.
Jazda na buginách na Playa Macao
Hneď na ďalší deň máme na pláne jazdu na buginách alebo boogies. Tento fakultatívny výlet bol len na poobedie, bez stravy a troška uponáhľaný. Okolo 13tej hodiny po nás prichádza vetrieska, ktorá nás odviezla do hlavného stanu bugín. Na začiatku sme mali stručný pokec od vedúceho skupiny, že sa s nami nebudú hrať, ak na tom budeme moc pirátiť. Človek nemohol ani nechávať veľké medzery medzi buginami a potom na to dupnúť. Zem bola troška zmoknutá a tak zafŕkaný od blata od hlavy až po päty som asi v živote nebol. Trasa dlhá asi 5 km viedla prevažne po poľnej ceste, potom kúsok po hlavnej ceste a zase po poľnej ceste k pláži Playa Macao. Tam sme dostali rozchod “až” 15 minút a muselo sa pokračovať ďalej. Hodili sme sa do vody, pofotili zopár záberov pláže a spravili výskokovú fotku. Naspäť sa pokračovalo po tej istej trase so zachádzkou do jaskyne a stanu, kde bola ochutnávka kávy a na cestu dostal každý jednu cigaru. Výlet hodnotíme pozitívne, ale na Isla Saonu sa to nechytalo. Keby sme vedeli, tak si určite kúpime aj výlet na ostrov Catalina.
Hlavné mesto Santo Domingo
Výlet do hlavného mesta sme si naplánovali na vlastnú päsť a nakoniec sme išli len dvaja. Zvyšok posádky odradila vyše 3-hodinová cesta busom, ale po našich zážitkoch to večer aj ľutovali. Treba si dobre pozrieť rozpis busov na nete, lebo ani v hoteli nám nevedeli presne povedať, kedy chodia. Aby sme stihli prvý bus o 7:00 z Bavaro Bus Station, objednávame si skoro ráno taxík. Všetko prebehlo hladko, na stanici si kupujeme lístok a nasadáme do klimatizovaného busu s automatickým dofukovaním pneumatík. V auguste 2012 otvorili nový úsek diaľnice Autopista del Coral, inak by cesta trvala aj vyše 4 hodín. Na diaľnicu sme mali možnosť vidieť aj chodcov, netreba sa čudovať, vitajte v Dominikánskej republike.
Autobus nám zastavil pri parku Parque del Este, čo sa ale neskôr ukázalo ako dosť adrenalínový krok. Od hlavnej cesty sme museli ešte k parku kúsok prešľapať. Všade boli odpadky, chýbajúce poklopy a žiadni turisti. Park bol zavretý, tak sme dávali šancu aspoň jaskyni Los Tres Ojos, ktorú sme mali v programe. Neúspešne, jednak sme nenašli vchod a pýtať sa niekoho sme zhodnotili, že radšej nie. Okrem toho sa tu potulovali aj psy. Vraciame sa pozdĺž druhej strany parku smerom do hlavného mesta. Našťastie všetci domáci posedávali na druhej strane cesty a len sem tam sme začuli na nás pokrikovať “Hey, Americanos”. S kamennom tvárou prichádzame k hrobke Krištofa Kolumbusa Faro a Colón. Je to gigantická stavba z vystuženého betónu v tvare kríža s rozmermi 210 x 59 metrov. Podotýkam bolo to prvé miesto, kde sme sa odvážili vybrať foťák. Dokonca sa tu mihli už aj prví turisti, tak sme si troška vydýchli. Pokračujeme ďalej a treba povedať, že od tohto úseku sa pohybovali už aj vojaci so samopalmi, dúfajúc, že dbajú aj na bezpečnosť turistov.
Cez most ponad rieku Ozama prechádzame do historického jadra Santa Dominga nazývaného Zona Colonial. Odrazu ako keby sme prišli do iného sveta, všade samí turisti, moderné banky a s našou farbou pleti sme tam boli u žien dokonca atrakcia. Naša prvá zastávka je dom Kolumbusovho syna Alcázar de Colón. Stavba spolu s námestím je veľmi impozantná. Nám sa podarilo prešmyknúť dnu nejakou náhodou a až na konci prehliadky nám povedali, že to ideme opačne 🙂 Na námestí sa zastavujeme v informačnej kancelárii, kde nám dali brožúrku so všetkými historickými pamiatkami. Uff, ale nateraz to budeme musieť zredukovať na hlavné jadro. Vyberáme nejaké pesá v bankomate a môžeme začať. Pripravte sa, že aj za malú sprievodcovskú ukážku kostola, ktorú ste si nežiadali, si od vás budú pýtať tip. A keď vyberiete omylom z peňaženky 500RD$, tak už niet cesty späť. Pevnosť Fortaleza Ozama si pre nedostatok času pozeráme iba zvonka. Vstupné si platíme do prvej katolíckej katedrály Nového sveta Catedral de Santa María la Menor.Treba povedať, že tie vstupné sú symbolické čiastky. Z katedrály vychádzame na centrálne námestie Zony Colonial Parque Colon, kde sa týči socha Krištofa Kolumba. Hneď oproti námestiu sme si všimli Hard Rock Café, ktoré nás priam vtiahlo dovnútra. Po náročnom chodení si ideme troška sadnúť na pivo a ochutnať coronu.
Pôvodný plán bol stihnúť predposledný bus o 15tej, aby sme mali ešte rezervu, keď to nestihneme. A veruže sa aj zišla, mali sme čo robiť, aby sme stihli aj ten posledný. Prechádzame pešou zónou po ulici Calle El Conde s medzizastávkou kostola Iglesia de Nuestra Senora de Las Mercedes k parku Parque Independencia. Zaujímavou kuriozitou je presná kópia budovy Bieleho domu vo Washingtone Palacio Nacional. A zrejme aj jednou z najstráženejších budov, ako sme mali možnosť vidieť. Treba povedať, že ulice sú veľmi rozmanité, môžete tu vidieť luxusnú vilu a hneď vedľa nej chatrč. Na stĺpoch elektrického vedenia sa splietajú obrovské množstvá káblov. Miesto odchodu autobusu sme našli s menšími komplikáciami napravo od Ministerstva školstva. Cesta naspäť ubehla rýchlo a hladko. Z konečnej zastávky Plaza Bavaro ideme opäť taxíkom. A teraz hor sa porozprávať zážitky z nášho adrenalínového dňa aj ostatným.
