Bali – Raj surferov
hlasov: 3 (5)

(14.3.2016 – 24.3.2016) Za tento článok ďakujeme našej čitateľke Agi 🙂 Bali je malý hinduistický ostrov v prevažne moslimskej Indonézii. Nachádza sa na ôsmej rovnobežke na juh od rovníka, a preto tu slnko vychádza a zapadá vždy v rovnakom čase a na oblohe sa zdrží len 12 hodín. Celý rok. Vďaka Indickému oceánu je rajom surferov nielen z Austrálie. Je tou pravou voľbou pre tých, čo hľadajú raj na zemi.

Dĺžka výletu: 9 nocí | Dĺžka letu: Budapešť – Doha: 5h, Doha – Denpasar: 9h | Cena leteniek: 630€ | Ubytovanie: neplatila som, ale treba počítať 10€/noc za slušný hotel bez raňajok | Skúter: 3-4€/deň + benzín: 0,50€/liter | Spolu na osobu: cca 930€ (s jedlom a atrakciami)

Naša špeciálna google mapka

Obsah

1. Tipy pred cestou
2. Vyrážame
3. Tipy po pristátí na Bali
4. Doprava
5. Niečo pod zub
6. Rozprávková príroda a pamiatky
7. Pláže
8. Vnútrozemie

1. Tipy pred cestou

  • Letenku som si kupovala 2 mesiace pred cestou
  • Turistické víza na 30 dní sú od roku 2015 na Bali pre občanov SR bezplatne
  • Očkovanie nie je povinné, za zváženie stojí brušný týfus (cca 50 EUR), ale to záleží od toho ako sa chcete stravovať, a hepatitídu (3 dávky cca 150 EUR) má väčšina cestovateľov za sebou. Ja som sa očkovať nedala na nič. Hrozí horúčka dengue, na ktorú ma upozornili aj na Poliklinike cudzokrajných chorôb (konzultácia 10 EUR), avšak vakcína neexistuje, pomôže iba veľa repelentu. Ten kúpite na mieste, bude účinnejší ako ten dovezený od nás (na nákup liekov a kozmetiky, hlavne opaľovacích krémov som na Bali využívala sieť predajní Guardian).
  • Medzinárodný vodičský preukaz (6,50 EUR) si zabezpečíte na počkanie kdekoľvek, kde vydávajú doklady. Potrebujete vytlačenú fotku presných rozmerov a svoj slovenský vodičák, viac info http://www.minv.sk/?vodicske-preukazy. Medzinárodné preukazy existujú dva, podľa Ženevského a podľa Viedenského dohovoru. Ani pani úradníčky nevedeli, aký je platný na Bali, vraj si mám vybrať. Vybrala som si podľa Ženevského dohovoru s platnosťou na jeden rok, počas celého pobytu však nikoho nezaujímal. Jediný policajt, ktorý nás zastavil na prepchatej križovatke sa chcel s nami iba odfotiť ☺
  • Zbaľte sa naľahko, tielka, kraťasy, šľapky, plavky… Na Bali sa dá všetko ostatné veľmi výhodne zaobstarať.

2. Vyrážame

Je 14. marec 2016, na Slovensku máme okolo 10°C, takže na letisko do Budapešti odchádzam s 3 vrstvami oblečenia. Pre svoj trip som si vybrala spoločnosť Qatar Airways, kvôli tomu, že ponúkajú let priamo na Bali len s jedným prestupom cez ich domovské letisko v Dohe, hlavnom meste Kataru. Letenka v ekonomickej triede so všetkými náležitosťami ako je poistenie a nepochopiteľný poplatok za platbu kartou v Pelikáne ma stojí 670 EUR. Nakoniec som svoj výber leteckej spoločnosti neoľutovala. Na palube ma čaká top servis, výber z 2-3 výborných jedál, nealko a alko to všetko samozrejme v cene letenky. Počas nočných letov (jeden cestou tam, jeden späť) nočný balíček, ktorý obsahuje zubnú kefku a pastu, štuple do uší, spaciu masku na oči a to všetko v praktickej taštičke, ktorú som na Bali využívala ako záložnú peňaženku a dokladovku.

TIP: Qatar Airways ponúka bezplatný výber miesta hneď po zakúpení letenky na ich webovej stránke

Cesta do Dohy z Budapešti trvá päť hodín, z Dohy do Denpasaru ďalších 9 hodín. Všetky lety prebehli načas ako švajčiarske hodinky. Pri prvej ceste mám 7 hodín prestup na Hamad International Airport. Miesto kde sa nebudete nudiť ak ste fanúšikom nákupov všetkých druhov. Ak vás naopak nákupy nelákajú, letisko poskytuje bezplatne k dispozícii Apple počítače, aby ste boli v spojení so svetom. Wi-fi funguje taktiež bez problémov na vašom osobnom zariadení, stačí sa zaregistrovať. V prípade vybitia telefónu, tabletu alebo laptopu, zásuvky nájdete priamo v sedadlách na letisku, kde si môžete skrátiť svoje čakanie na let. Jedlo na letisku je o niečo drahšie, ste v krajine s najsilnejšou ekonomikou sveta. Za večeru pozostávajúcu z priemerných špagiet a fľašu vody platím spolu cca 15 eur. Pitná voda je na letisku dostupná aj bezplatne vo fontánkach pri toaletách. Po siedmich hodinách, kedy už poznám celé letisko naspamäť odlietame smer Denpasar, o 9 hodín som v cieli.

Po pofidérnom spánku v lietadle a pozretí asi 4 celovečerných filmov vidím z okienka lietadla ostrov Bali. Je prekvapivo zelený a zalesnený. Pristávame na medzinárodnom letisku v Denpasare. Desať stupňov s ktorými som opúšťala Bratislavu sa mení na 30°C. S vlhkosťou takmer 100% je to vcelku znesiteľné. V príletovej hale ma čaká kamarátka Michel, ktorá tam už 7 mesiacov žije, študuje aj pracuje (viac o jej zážitkoch aj na http://theonewhowanders.com/)

3. Tipy po pristátí na Bali

  • Hodinky si treba počas zimného času u nás posunúť dopredu o 7 hodín, počas letného času len o 6.
  • Na konci dlhého radu v príletovej hale dostanete do pasu svoje bezplatné turistické víza na 30 dní.
  • 1 Euro bolo v čase mojej návštevy cca 15,000 IDR (Indonézska rupia).
  • Rupie vyberajte z bankomatu alebo plaťte kartou, v zmenárňach nie je výhodný kurz a pri tom množstve peňazí, ktoré dostanete si nebudete vedieť rýchlo prepočítať, či vám dali správne množstvo. Bankomat mi dal najviac 1,200,000 IDR, áno, slovom je to jeden milión dvesto tisíc. Takže som konečne milionár. ☺
  • Ak nemáte inú možnosť dopraviť sa na ubytovanie, využite taxi, sami sa vám ponúknu priamo v letiskovej hale alebo pred ňou. Cenu bezpodmienečne zjednávajte, dostanete sa na tretinu alebo aj štvrtinu pôvodnej ponúknutej ceny!
  • NEPITE vodu z kohútika. Nepije ju nikto, ani domáci, na každom rohu sa dajú kúpiť galóny vody, ktoré si kupujú do domácností, ale aj do reštaurácií, kde z nich robia aj ľad, takže aj v tomto prípade no stress.
  • S roamingom to bolo raz hore raz dole, ale zväčša som sa vedela pripojiť.
  • Zjednávanie na Bali je povinnosť, okrem miest, kde majú pevne stanovenú a napísanú cenu. Zo skúsenosti mi vychádza, že cena, ktorú mi povedali bola často 4-násobne vyššia ako som danú vec nakoniec kúpila. Osvedčilo sa mi pri neúspešnom zjednávaní otočiť na opätku a tváriť sa, že odchádzam, vtedy sa dalo zázračne všetko dohodnúť. Treba na to ísť však vždy s úsmevom, tak ako aj domáci. Ak vám však povedia, že vám predajú vec, ktorú ste si vylicitovali, je už neslušné odmietnuť. Preto premyslite vopred koľko ste ochotní zaplatiť a či danú vec vôbec chcete.

4. Doprava

Doprava na Bali je značne chaotická, ale paradoxne to funguje. Liter benzínu stojí cca 0,50 EUR, preto sa všade jazdí na skútri, aj mňa po prílete Michel berie na ten svoj. Je to zábavné s 10 kilovou batožinou na chrbte. Odchádzame k nej domov do mestečka Dalung, cesta nám trvá asi 45 minút.

Na jazdenie na skútri sama som si trúfla až po niekoľkých dňoch (Prenájom skútra na deň stojí cca 50,000 IDR, pri prenájme na 10 a viac dní je cena ešte výhodnejšia). Našťastie je na výber viac možností ako sa aj nesmelý turista dostane bezpečne do svojho cieľa. Prvou, ktorú som vyskúšala bol Go-jek, čo je lokálna obdoba aplikácie Hopin taxi u nás. Zásadný rozdiel je v tom, že Go-jek chodí samozrejme na skútri. Za cestu, ktorá trvala asi 20 minút, som zaplatila 15,000 IDR, celkom fajn. Tohto spôsobu dopravy sa nemusíte báť, vidíte ako prebieha cesta prostredníctvom GPS a rovnako už pri objednaní vidíte cenu. Odporúčam na krátke vzdialenosti, ak si sami netrúfate šoférovať skúter. Domnievam sa, že aplikácia funguje, iba ak si zakúpite SIM kartu lokálneho poskytovateľa telekomunikačných služieb, lebo šofér vám pred cestou zavolá a nemyslím, že by volal na zahraničné čísla.

Ak plánujete celodenný výlet a ešte aj po rôznych miestach, je vhodnejšie prenajať si auto, šofér sa o vás postará po celý deň za asi 500,000 IDR. Častým javom, ktorý som pozorovala hlavne v turisticky zaujímavých lokalitách, boli veľké billboardy so zákazom go-jek, uber a drop taxi. Ako som sa dozvedela, ide o akúsi „mafiánsku vojnu“ proti týmto výhodným spôsobom dopravy. Stačí sa v takom prípade dohodnúť, že vás váš odvoz vyzdvihne trochu mimo centra diania.

5. Niečo pod zub

Pätnásť až dvadsať minút jazdy na skútri od nášho ubytovanie bola dedina Canggu, kde sme trávili pomerne veľa času. Takmer každý deň som sem chodila na výborné raňajky do Monsieur Spoon alebo Betelnut Cafe. Kompletné raňajkové menu, ktoré pozostáva z vajíčok na rôzne spôsoby alebo granoly s jogurtom, kávy a malého šalátiku stojí 60,000-80,000 IDR. Netreba zabudnúť doobjednať si fresh juice, ktorý je naozaj fresh. Tie chute ovocia, ktoré dozrieva priamo na mieste sú jednoducho neopísateľné, jeden vyjde okolo 25,000 IDR. Toto sú turistické ceny v turistických reštauráciách. Často sme ale jedávali v tradičných warung-och, kde ceny boli len zlomkom týchto. V našej dedine Dalung to bol hlavne Warung Adin. Vedú ho dvaja moslimskí manželia, veľmi milí ľudia, on je kuchár, ona mu so všetkým pomáha. Ceny sú tu prispôsobené domácim a ich príjmom, za plnú misku ryže s opečenými krevetami dávam 25,000 IDR. Ryža je na Bali všade a stále.Najobľúbenejší spôsob prípravy je asi nasi goreng, opečená ryža. Ja som si však obľúbila nasi campur, čo je opäť opečená ryža, ale kombinovaná so všetkým možným aj nemožným. Obsahuje opečené krevetky, satay (kuracie mäso na paličke), nejakú zeleninku, vajíčko na tvrdo atď.

Nebojte sa stravovať vo warungoch ak vidíte, že tam jedia aj domáci a jedlo sa točí, nič sa vám nestane. Pred cestou som neabsolvovala žiadne očkovanie a mala som preto trochu rešpekt pred vajíčkami, ktoré skladujú voľne na vzduchu. Avšak pokiaľ sú vajíčka čerstvé, nepokazia sa ani keď ich nedáte prvý deň do chladničky. Títo ľudia vám chcú dať to najlepšie zo seba, preto si síce poctivo vyberte svoj warung, ale nebojte sa skúšať nové chute. V rámci gastronomického okienka sme mali možnosť navštíviť aj domácu výrobňu tofu v meste Tabanan, ktoré nám pripravili pred našimi očami doslova za pár minút a bolo výborné. A to nie som žiadny fanúšik tohto pokrmu.

Betelnut Cafe raňajkové menu Monsieur Spoon Raňajky Nasi Campur Ovocie na trhu pri Tanah Lot Quatar mesto v púšti

6. Rozprávková príroda a pamiatky

To hlavné prečo som na Bali prišla je rozprávková príroda a pamiatky. O tradičné ryžové polia nebola nikdy núdza. Stačí mať otvorené oči. Za pamiatkami sa už treba kúsok zviezť, lebo sú roztrúsené po celom ostrove. Na mape sú označené svastikou, hákovým krížom, náboženským symbolom, ktorý znamená šťastie, v hinduizme ide výhradne o pozitívny symbol, ale používajú ho aj iné filozoficko-náboženské smery indického pôvodu. Na Bali sa s ním často stretnete. Žiaľ nešťastnú povesť tomuto symbolu urobil nacizmus, ktorý ju používal výhradne v pravotočivej forme.

Ako prvé si beriem na mušku Tanah Lot. Na prepravu využívam službu Go-jek, cesta z Canggu trvá asi 30 min, preto platím 25,000 IDR. Dovezie ma rovno pred hlavnú bránu do chrámového komplexu, kde ešte zaplatím 30,000 IDR za vstup. Odtiaľ je to asi 20 minútová prechádzka k hlavnému chrámu na brehu mora. Hlavný chrám stojí na skale doslova v mori a prístup priamo k nemu majú len domáci za účelom modlitieb alebo slávností. Pri návšteve každej takejto lokality je slušné mať zahalené nohy a ramená. V niektorých prípadoch vám pri vstupe sarong, dlhú šatku na nohy, aj požičajú. Na návštevu Tanah Lot si treba vyhradiť aspoň dve hodiny, komplex je naozaj veľký a je čo pozerať. V okolí Tanah Lot je množstvo obchodíkov so suvenírmi, kde sa dajú veľmi dobre aj bez zjednávania nakúpiť darčeky domov, ceny majú totiž pevne stanovené a sú viac ako prijateľné.

Celodenný výlet si treba naplánovať na návštevu Pura Ulun Danu Bratan, ktorý by som označila ako “must see” in Bali. Opäť vstupné 30,000 IDR. Hoci chrámy sú v každej dedine a to minimálne tri, každé hlavné božstvo Brahma, Višnu a Šiva má jeden, niektoré sú proste viac dychberúce. Ulun Danu Bratan patrí medzi tie výnimočné. Nachádza sa priamo na jazere, čo ho robí ešte viac majestnátnym. Okrem toho sa nachádza v horách, čiže teplota tu zďaleka nie je príjemných 30°C ako na juhu. V krátkom tričku sa to dá vydržať bez problémov, treba si však pribaliť pršiplášť ak idete na skútri ako my. Pred komplexom je veľké parkovisko, kde stačil strážnikom pohľad na dve belošky a parkovné bolo zadarmo. Oproti parkovisku cez cestu sme si dali ešte chutný obed v moslimskom warungu, aby sme sa posilnili na asi hodinu a pol trvajúcu cestu domov. Dlhé cesty na skútri sú naozaj „zážitok“.

Tanah Lot záhrady Tanah Lot okolie Tanah Lot hlavný chrám Tanah Lot Démon Pura Ulun Danu Bratan

Aby som uzavrela kapitolu chrámy, vydávame sa na posledný, ale zato môj najobľúbenejší Pura Uluwatu. Nachádza sa na juhu ostrova, preto sme s jeho návštevou spojili aj návštevu miestnych pláži a prespali sme v blízkom hoteli. Chrám Uluwatu je obľúbeným miestom pre sledovanie západu slnka. A to oprávnene. Pohľad na hlavný chrám, ktorý je na úplnom kraji vysokého útesu a za ním už len šíry oceán a zapadajúce slnko. Myslím, že sa to nedá opísať, treba to zažiť. Je to prekrásne miesto, kde som pochopila, prečo sú miestni stále tak silne nábožensky založení, prečo veria v dobrých bohov a obávajú sa démonov. Pura Uluwatu má úžasnú silu.

7. Pláže

Pláží je na Uluwatu viacero, my sme si vybrali Padang Padang Beach a Blue Point Beach. Prvá spomenutá bola jediná, kde sme museli zaplatiť za vstup, aj keď to bolo len nejakých 10,000 IDR a 2,000 IDR parkovné za skúter. Na obe pláže sa prechádza cez jaskyne, čo je veľmi zvláštny ale príjemný zážitok. Nie sú to žiadne kilometrové pláže, majú len pár metrov, ale nie je tam hlava na hlave. Kvôli vlnám sú opäť možnosti plávania obmedzené. Cestou na pláž sme objavili warung Heboh. Funguje spôsobom, že máte pred sebou tony rozličného čerstvého jedla, vy si naberiete na čo máte chuť, tetuška sa na to pozrie a povie cenu. Nebojte sa naložiť si kopcovito podľa chute, ceny sú veľmi príjemné.

Nad Blue Point Beach je množstvo turistických kaviarní a reštaurácií priamo na útese, vysedávanie v nich dokreslí tú pravú atmosféru dovolenky v raji. My sme v noci skončili v klube Single Fin. Podnik je postavený tak, že ste doslova na kraji útesu, pod vami a všade pred vami je len oceán a vy si popíjate na terase svoj drink. Nezabudnuteľné.

TIP: Keďže výlet na Uluwatu bol náročnejší, využili sme ubytovanie, ktoré sme našli cez booking.com. The Hill Ungasan je veľmi príjemný čistý hotel s bazénom. Nevýhodou môže byť, že neponúka jedlo, ale to zoženiete všade na ulici alebo v 24-hodinových supermarketoch Cocomark. Cena za noc pre dve osoby bola takisto akceptovateľných 180,000 IDR.

Blue point Beach Pura Uluwatu hl. chr. Pura Uluwatu hlavný chrám Uluwatu sunshine Uluwatu útes

Ďalšie pláže Batu Bolong Beach a Echo Beach, ktoré som navštívila v našom skoro domovskom mestečku Canggu, boli omnoho väčšie a poskytovali aj možnosť zapožičania lehátka so slnečníkom za 25-30,000 IDR a stánky s občerstvením, kde ste si zabezpečili osviežujúci čerstvý kokos za 15,000 IDR, ktorý vám priniesli samozrejme rovno k lehátku. Večer si pri pláži Batu Bolong môžete užiť párty v podniku Old Man’s. Cez deň reštaurácia ktorá sa 2x do týždňa mení na skvelú párty. Okrem toho každý deň od piatej poobede je tu šťastná hodinka, kedy je každý druhý drink zadarmo. Hoci je Bali lacný kraj pre nás Európanov, alkohol je tu najdrahšia položka. Miestni ho nepijú, preto je to len zábavka pre cudzincov. Pre príklad 0,33 l pivo Bintang stojí 25,000 IDR, miešaný drink od 60,000 IDR viac. Na druhej strane si absenciu alkoholu môžu domáci kompenzovať lacnými cigaretami. Krabička 20-tich marlboriek stojí na kolku 16,000 IDR nakoniec však do 25,000 IDR, ten kolok totižto nikto neberie do úvahy.

Trochu luxusnejšiu verziu pláže sme našli v meste Seminyak. Ide o pláž v rezorte Potato Head Beach Club. Predtým ako nás do objektu vôbec pustia, musíme my aj náš skúter prejsť bezpečnostnou prehliadkou kvôli teroristickým útokom, ktoré sa odohrali na ostrove a nie je to nič nezvyčajné, hlavne na takýchto rušných turistických miestach. Neprekáža mi to, aspoň sa cítim bezpečne. Tento plážový klub je o niečo drahší ako bežné Bali, ale vstup je bezplatný. Môžete si zaplávať v bazéne s výhľadom na more, dať si drink v bare priamo v bazéne alebo len tak oddychovať. Club priamo pri bazéne ponúka na prenájom veľké postele so slnečníkom za konzumné 500,000 IDR/posteľ. V meste Semyniak sme navštívili aj miestny trh. Môj úlovok plážové šaty za 100,000 IDR, áno, panička chcela pôvodne 280,000 IDR.

Batu Bolong b Batu bolong bea Batu Bolong beach Old mans sprchy Potato Head Beach Club

8. Vnútrozemie

Skvelou atrakciou pre malých aj veľkých je Monkey Forest v meste Ubud. Vstupné 40,000 IDR. Je to doslova les s vysokými stromami, lianami a samozrejme malými opičkami. Teda niektoré sú menšie, niektoré väčšie. Vôbec neboli také drzé ako som sa obávala. Reagujú len na to keď máte niečo v ruke, čo by mohli zjesť, inak sa starajú samé o seba a rady vám zapózujú. Banány pre opičky si kúpte niekde pri ceste, dajú sa zakúpiť aj priamo v Monkey Forest, ale cena je opäť prispôsobená turistom.

Ubud je okrem tejto atrakcie sídlom umelcov a cieľom cestovateľov, ktorí majú radi jógu a meditáciu (aj vďaka knihe Jedz, modli sa a miluj). My sme vyskúšali Zen spa, kde sa o nás na dve hodinky skvele postarali. Služby za 200,000 IDR obsahovali úžasnú celotelovú masáž, píling a kúpeľ v lupeňoch kvetov. K tomu ako pozornosť čerstvé ovocie a čaj. Vôbec masáže sú veľmi ponúkanou a zároveň využívanou službou na Bali. Musím povedať, že oprávnene. Miestne masérky sú neskutočne šikovné a po každej masáži som sa cítila ako znovuzrodená. Najlacnejšiu masáž sme zažili v Carla spa za 65,000 IDR, ale lokálne masérky vám svoje služby ponúknu aj priamo na pláži na vašom lehátku a pozor, tu treba zjednávať. Ak chcete zažiť čo je to naozajstný relax, určite ich služby využite, či už si vyberiete salón alebo pláž je na vás.

Spomínané Carla spa sa nachádza vo veľkomeste Kuta, len pár krokov od Ground Zero, čo je pamätník obetiam teroristických útokov, ktoré sa odohrali práve na tomto mieste v klube Sky Garden. Aj tu nás pri vstupe dôsledne prehľadali. Našim cieľom tu však bolo neobmedzené 4-hodinové all you can drink and eat za 100,000 IDR, ktoré tu každý deň začína o piatej poobede. Ponuka jedla je na každý deň tematická a alkoholom tiež nešetria. Po deviatej hodine, kedy skončí táto hostina, začína skvelá párty na svetovej úrovni. Tu si prídu na chuť fanúšikovia nočnej zábavy, hosťujú tu svetoví DJ’s a samotný komplex má niekoľko poschodí, kde sa hrá rôzna hudba. Ako je vidieť, Kuta nemá s tradičným Bali nič spoločné, nájdete tu okrem spomenutého aj pobočky všetkých fastfoodov, na ktoré si spomeniete a vyzerá proste ako typické veľkomesto.

Ground Zero Kuta Monkey Forest Ubud Monkey Forest Ubud Sky Garden ponuka Zen spa

Cestovatelia, ktorí si prišli oddýchnuť od mestského ruchu, by sa mali skôr zamerať na prírodné krásy ostrova, o ktoré nie je núdza. Niekedy sme museli dokonca zastaviť popri ceste a fotiť všetku tú nádheru. Čo však netreba opomenúť sú terasovité ryžové polia Tegalalang Rice Terrace pri meste Ubud. Opäť jedna neopísateľná nádhera. Zelená tu má všetky možné odtiene a nedá sa na ne prestať pozerať. Vstup nie je nijak limitovaný ani platený. Ak si chcete tú krásu vychutnávať pri kávičke alebo drinku, na okraji s priamym výhľadom je niekoľko kaviarní a posedení.

Ďalším prírodným úkazom je Tegenungan Waterfall, teda vodopád. Tých je na ostrove viacero, my sme pre krátkosť času navštívili len tento jediný. Voda je chladnejšia, ale dá sa v nej osviežiť. Cesta k vodopádu obnáša niekoľko desiatok prudkých schodov, môže tak byť náročnejšia pre lenivých cestovateľov. Schodisko vás dovedie dole k vodopádu, avšak dá sa k nemu zboku výstupom dostať zhora. Ja som tento výstup zvládla aj v šľapkách, lebo som na to nebola pripravená, ale premyslela som si každý krok.

Už po pár dňoch som sa na Bali cítila ako doma, odvážila som sa jazdiť na skútri, raz som sa aj stratila, ale GPS ma z toho dostalo. Miestni ľudia vám dajú pocítiť, že si vás vážia a chcú vám pomôcť, aj keď na druhej strane treba povedať, že je za tým často vidina rýchleho zárobku. Niet sa čo čudovať, žijú biede, ktorú si my vieme ťažko predstaviť a biely turista je jednoducho chodiaca peňaženka. Napriek tomu, ako som spomenula, návšteva Bali peňaženku slovenského alebo západného turistu nijak nezruinuje. Pred cestou domov som ešte využila služby miestnej práčovne, kde mi batožinu krásne vyprali, vyžehlili a vyvoňali a to len za 15,000 IDR, doma som mala teda o starosť menej. Najhoršie na celom výlete bolo, ako vždy, že skončil. Môj hlad po cestovaní len narástol.

Ryžové polia Ryžové polia Ryžové polia Tradičné obety démonom sú na každom rohu wodopád a ja ako malý biely fliačik napravo

ZDIEĽAŤ