Po nezabudnuteľnom dobrodružstve na Severnom ostrove prichádza čas preskúmať divokú krásu Južného ostrova. Miesto, kde sa hory striedajú s fjordami, ľadovce padajú priamo do pralesov a jazero odráža oblohu tak dokonale, že máte pocit, akoby ste vstúpili do iného sveta. Cesta z Pictonu smerom na juh cez Greymouth, Wanaku až do Christchurchu je ako prechádzka cez živý filmový scenár. Našich 8 dní na Južnom ostrove bolo intenzívnym mixom adrenalínu, dobrodružstva, pokoja a tichej obdivuhodnej prírody. A verte, že každý kilometer cesty stál za to.
Súhrn cien na osobu (pri 4 osobách, 14 dní severný + južný ostrov)
Cena leteniek: 699€ | Dĺžka letov: Budapešť – Shanghai: 10h 25min, Stopover v Shanghai: 19h, Shanghai – Auckland: 11h 15min
Ubytovanie: 496€ / 14 nocí | Auto + benzín: 306€ | Vstupné na atrakcie: 200€ | Jedlo a pitie: 300€ | Spolu na osobu: cca 2000€ | Kurz v čase našej návštevy: 1€ = 1,80 NZD
7.deň (20.11.) – Vylodenie na Južnom ostrove, zátoka Cable Bay a ubytovanie v Riwake
Po vyše 3-hodinovej plavbe z Wellingtonu vysadáme v prístave Picton. Preberáme si naše prevezené auto a začíname južnú roadtripovú časť. Prvé kilometre sú pohodové, vinú sa popri viniciach oblasti Marlborough, známej hlavne pre svoj Sauvignon Blanc. Po ceste si dávame krátku zastávku v Cable Bay. Nenáročná prechádzka na vyhliadku nám hneď ukazuje, čo nás tu čaká – tyrkysová voda, zelené kopce a takmer žiadni ľudia.
Večer prichádzame do Riwaky, malej dedinky pri Abel Tasman National Park, kde budeme mať základňu na ďalší deň. Pokoj, ticho a hviezdna obloha bez svetelného smogu – úplný opak veľkomiest.
8.deň (21.11.) – Národný park Abel Tasman, Split Apple Rock, pláž Kaiteriteri Beach a Pancake Rocks
Dnes nás čaká kombinácia pláží a západného pobrežia. Ráno vyrážame do Abel Tasman National Park, ktorý je známy zlatistými plážami, tyrkysovým morom a pobrežnými chodníkmi. Volíme kratší úsek po Coquille bay – nenáročná turistika lesom s pravidelnými výhľadmi na zátoky. Chodník je príjemný, mierne zvlnený a vhodný aj pre menej zdatných turistov. Kúpanie v jednej z odľahlých pláží je takmer povinnosť. Ak by ste mali viac času, určite odporúčame zobrať water taxi do Anchorage, čo je hlavný východiskový bod na ďalšiu turistiku.
Druhá zastávka Split Apple Rock je geologický skalný útvar v Tasman Bay a vyzerá presne ako jablko rozrezané na polovicu. Je to akoby sa 242-tonová žulová masa náhodne vyšmykla z nebeských záhrad, aby pristála 50 metrov od brehu od jedného z najmalebnejších miest na Zemi.
Popoludní sa zastavujeme na Kaiteriteri Beach, kde dávame obed a krátky oddych pri vode. Pláž má zlatistý piesok a pokojnejšie more, ideálne na kúpanie. Počas prechádzky po pobreží nám robí spoločnosť čiernobiely vták s výrazným oranžovým zobákom – ide o Oystercatchera. Je to endemit Nového Zélandu a patrí medzi typických obyvateľov južných pláží. Často ho vidno, ako si zobákom vyťahuje mušle z piesku (odtiaľ názov „oystercatcher“ – lovec ustríc).
Deň zakončíme dlhším presunom cez západné pobrežie ku Pancake Rocks v Punakaiki. Vápencové útvary vyzerajú ako naukladané palacinky a pri prílivových vlnách tu voda strieka cez skalné „blowholes“. Krátky okruh po chodníkoch stíhame akurát pri západe slnka.
9.deň (22.11.) – Trail na Lions Walk, mestečko Hokitika a kaňon Hokitika Gorges Walk
Západné pobrežie je úplne iný svet – drsné more, tmavý piesok a hustý prales. Dopoludnia si dávame krátku prechádzku Lions Walk, jednoduchý trail s peknými výhľadmi na oceán a skalnaté pobrežie. Skôr oddychová zastávka na pretiahnutie nôh.
Pokračujeme do mestečka Hokitika, ktoré je známe spracovaním zeleného nefritu. Aj sme sa pokúšali nájsť nejaké nefrity na pláži, ale nakoniec sme si radšej kúpili “originálne”. Dávame kávu, prejdeme sa po pláži a fotíme si loď.
Najväčším prekvapením dňa je však Hokitika Gorge. Krátka prechádzka lesom nás dovedie k mostu ponad neuveriteľne tyrkysovú rieku. Farba vody je tak neprirodzená, že vyzerá ako upravená vo photoshope.
10.deň (23.11.) – Prales Minnehaha, ľadovce Fox Glacier, Franz Josef a nočné svetlušky (glowworms)
Dnešok patrí ľadovcom. Začíname skoro ráno pri jazere Matheson, kde sa pri bezvetrí odrážajú vrcholy Mount Cook a Mount Tasman. Krátky okruh okolo jazera je nenáročný a ranné svetlo robí dokonalé fotky.
Kúsok od ubytka máme Minnehaha Walk, nenáročnú prechádzku nádherným pralesom k malému vodopádu. Chodník je rovinatý a zvládnete ho za 20–30 minút.
Následne sa presúvame do dvoch najznámejších ľadovcových oblastí západného pobrežia – Fox Glacier Valley a Franz Josef Glacier Valley.
Údolie pod Fox Glacier pôsobí surovejšie a pokojnejšie. Od parkoviska vedie štrkový chodník širokým riečnym korytom, obklopený strmými skalnými stenami a dažďovým pralesom. Cesta trvá približne 1 – 1,5 hodiny tam a späť.
Postupne sa dostanete na vyhliadkovú plošinu, odkiaľ je vidieť čelo ľadovca. Dnes už stojí podstatne vyššie než kedysi – informačné tabule ukazujú, kam siahal ešte pred pár desaťročiami. Ústup je tu naozaj dramatický.
Fox Glacier je dlhý približne 13 km a patrí medzi málo ľadovcov na svete, ktoré zostupujú takmer do dažďového pralesa – kombinácia tropicky pôsobiacej vegetácie a ľadu je veľmi netypická.
O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádza údolie pod Franz Josef Glacier, ktoré je o niečo známejšie a turistickejšie.
Chodník je podobný – široké kamenisté riečisko, výhľady na vodopády padajúce zo skalných stien a na konci pohľad na ľadovec. Celý okruh trvá približne 1 – 1,5 hodiny.
Zaujímavosťou je, že Franz Josef bol kedysi prístupný takmer až na dotyk. Dnes je kvôli bezpečnosti a ústupu ľadu prístup obmedzený a na samotný ľad sa dá dostať už len helikoptérou v rámci organizovaných výstupov.
Večer sa do pralesa Minnehaha vraciame ešte raz na radu domácej – a práve vtedy prichádza malý bonus. Po zotmení sa pri chodníku objavujú glowworms, drobné svetielkujúce larvy, ktoré vytvárajú efekt malej hviezdnej oblohy priamo v lese. Ide o druh Arachnocampa luminosa, ktorý je typický pre Nový Zéland. Svetielkujú, aby prilákali hmyz do jemných lepkavých vlákien. Nie je to žiadna masová atrakcia ako v jaskyniach pri Waitomo, ale práve to je na tom pekné – ticho, tma a pár modrastých svetiel medzi stromami. Stačí chvíľu počkať, kým si oči zvyknú na tmu.
11.deň (24.11.) – Pláž Monro Beach, vodopády Thunder Creek a Fantail Falls, vyhliadky na jazerá Wanaka a Hawea
Prvou zastávkou je Our Lady Of The River – je to minimalistická konštrukcia v tvare kostola s krížom na vrchole, zasadená do otvorenej lúky s dramatickým horským pozadím. Vznikla ako umelecká pripomienka pôvodného katolíckeho kostolíka, ktorý tu kedysi stál. Dnes pôsobí skôr ako symbolické miesto ticha než klasická sakrálna stavba.
Ráno sa ešte lúčime so západným pobrežím a vyrážame smer juh. Prvou zastávkou je Monro Beach. Parkovisko je nenápadné pri hlavnej ceste a odtiaľ vedie približne 45-minútová prechádzka lesom až na pláž.
Chodník je rovinatý a príjemný, vedie hustým dažďovým pralesom. Monro Beach je známa tým, že sa tu občas objavujú tučniaky (najmä Fiordland crested penguins), ale tie vychádzajú skôr podvečer. My sme žiadneho nevideli, no samotná pláž stojí za to – široká, divoká, s tmavým pieskom a silným príbojom. Úplne iná atmosféra než pokojné pláže v Abel Tasman.
Pokračujeme cez Haast Pass, jeden z najkrajších úsekov celej trasy. Cesta sa kľukatí medzi horami, lesmi a riekami a zastávky sú tu prakticky každých pár kilometrov.
Krátku pauzu si dávame pri Thunder Creek Falls. Vodopád padá z výšky približne 28 metrov priamo pod cestou a od parkoviska je to doslova 2 minúty pešo. Silný prúd vody pôsobí mohutne najmä po dažďoch.
O pár kilometrov ďalej zastavujeme pri Fantail Falls. Tento vodopád je širší a nižší, rozlieva sa po skalách do vejára. Kto chce, môže zísť až k vode – kamene sú však klzké, treba opatrne.
Cesta cez priesmyk je sama o sebe zážitok. Hustý prales postupne ustupuje otvorenejšej krajine a začínajú sa objavovať prvé veľké jazerá.
Postupne sa krajina mení z pralesa na suchšie hory a objavujú sa jazerá Wanaka a Hawea. Zrazu sme v úplne inom svete. Večer prichádzame do Wanaky, ktorá nám hneď sadne svojou pohodovou atmosférou. Keďže je to vynikajúci východiskový bod k viacerým atrakciám, strávime tu až 2 noci.
12.deň (25.11.) – Vrcholovka Roys Peak a okolie Wanaky
Roys Peak je asi najznámejšia túra pri Wanake a zároveň jedna z najfotogenickejších vyhliadok na celom Novom Zélande, takže ak nechceme ísť hore v dave, vyrážame skoro ráno. Trail začína priamo z parkoviska pri hlavnej ceste a prvé prekvapenie je, že nejde o žiadny horský chodník v lese. Celá trasa vedie otvorenou pastvinou, cik-cak po prašnej ceste bez tieňa. Stromy tu prakticky nie sú, takže slnko vie byť neskôr poriadne nepríjemné.
Výstup je jednoduchý na orientáciu, ale fyzicky celkom poctivý:
- dĺžka: cca 16 km tam a späť
- prevýšenie: ~1 300 m
- čas: 5–7 hodín podľa tempa
Prvá polovica je monotónna – stále do kopca. No čím vyššie stúpame, tým lepšie výhľady sa otvárajú. Postupne vidíme celé Lake Wanaka, okolité hory aj mesto pod nami. Ten ikonický „instagramový“ pohľad sa nachádza ešte pred samotným vrcholom na úzkom hrebeni – väčšina ľudí končí práve tu.
My pokračujeme až úplne hore na Roys Peak Summit (1 578 m). Hore už fúka silný vietor, ale panoráma 360° stojí za to. Vidieť celé jazero, Mount Aspiring aj nekonečné kopce okolo. Dávame si desiatu a len tak sedíme – jeden z tých momentov, keď sa nikam netreba ponáhľať.
Poobede už len pohodovejšie zastávky – Diamond Lake, Glendhu Bay Lookout a nakoniec ikonický Wanaka Tree, strom vyrastajúci priamo z vody. Trochu instagramová klasika, ale fotka musí byť.
13.deň (26.11.) – Farma Wānaka Lavender, priesmyk Lindis Pass, útesy Clay Cliffs a jazero Pukaki
Ráno ešte zostávame vo Wanake a ako prvú zastávku volíme trochu netradičné miesto – Puzzling World. Ide o kombináciu optických ilúzií, zrkadlových miestností a veľkého vonkajšieho bludiska.
Pokračujeme na farmu Wānaka Lavender. Levanduľové polia sú síce najkrajšie v plnom kvete december – január, no aj mimo hlavnej sezóny je to príjemná zastávka na kávu a krátku prechádzku. V malom obchodíku predávajú lokálne produkty – med, oleje, mydlá. Po dňoch v horách je to pokojný, takmer stredomorský moment.
Nasleduje presun cez Lindis Pass. Tento horský priesmyk úplne mení charakter krajiny. Zelené kopce strieda suchá, zlatohnedá tráva a otvorené priestory. Zastavujeme na vyhliadke pri ceste – široké horizonty a minimum stromov vytvárajú až stepnú atmosféru. Je to jeden z tých úsekov, kde si uvedomíte, aký rozmanitý je Južný ostrov.
Ďalšou zastávkou sú Clay Cliffs pri mestečku Omarama, kde aj strávime 1 noc. Po krátkej jazde štrkovou cestou a 10–15 minútovej prechádzke sa ocitáme medzi vysokými hlinenými vežami a úzkymi kaňonmi. Útesy vznikli eróziou a pôsobia takmer mimozemski.
Podvečer sa ideme previezť k jazeru Pukaki. Tyrkysová farba jazera je spôsobená jemnou ľadovcovou múčkou rozptýlenou vo vode. Ak je dobré počasie, v diaľke sa objaví silueta Mount Cook. Zastavujeme na viacerých vyhliadkach a fotíme – toto je jedno z najikonickejších miest celej cesty. A bol by hriech sa tu neokúpať, voda mohla mať okolo 12 stupňov.
14.deň (27.11.) – Ľadovec Tasman Glacier, údolie Hooker Valley, kúpele Tekapo Springs a jazero Tekapo
Dnešný deň patrí srdcu Južného ostrova – Mount Cook National Park. Ide o najvyššie pohorie krajiny a zároveň o jedno z najkrajších miest, aké sme na Novom Zélande navštívili. Dominantou parku je Aoraki / Mount Cook (3 724 m), najvyššia hora krajiny. Názov Aoraki pochádza z maorštiny a znamená „ten, ktorý prepichuje oblaky“. A presne tak pôsobí – ak máte šťastie na počasie a vrchol je odkrytý, je to naozaj monumentálny pohľad.
Najprv smerujeme na vyhliadku k Tasman Glacier, najväčšiemu a najdlhšiemu ľadovcu v krajine (cca 23 km). Krátky, ale prudší výstup po schodoch vás privedie k výhľadu na jazero plné malých ľadových krýh. Zaujímavosťou je, že ešte pred pár desaťročiami tu ľadovec siahal oveľa nižšie. Ústup je extrémne viditeľný a miestami až znepokojivý. Napriek tomu je pohľad na sivé ľadovcové pole obklopené ostrými štítmi silný zážitok.
Hlavným bodom dňa je Hooker Valley Track, pravdepodobne najznámejší chodník v celom parku. Trasa vedie údolím cez tri visuté mosty nad tyrkysovou riekou. Po ceste sa otvárajú výhľady na Mount Cook, ľadovce a okolité vrcholy. Záver tvorí ľadovcové jazero Hooker Lake, kde často plávajú malé kusy ľadu. Je to typ túry, kde sa ide pomaly, veľa sa fotí a človek sa každých pár minút zastavuje, lebo „toto vyzerá ešte lepšie než pred chvíľou“.
Parametre trasy:
- dĺžka: cca 10 km tam a späť
- čas: 2,5 – 3 hodiny
- prevýšenie: minimálne
Večer sa presúvame k jazeru Tekapo a doprajeme si oddych v kúpeľoch Tekapo Springs. Po dňoch turistiky padne horúci bazén s výhľadom na hory viac než vhod.
Jazero Tekapo je najznámejšie vďaka vlčím bôbom (lupinám) – najmä pestrofarebným Lupinus polyphyllus. Kvitnú v odtieňoch fialovej, ružovej, modrej a bielej. Najkrajšie sú koncom novembra až začiatkom januára. Vytvárajú kontrast s typickou tyrkysovou vodou jazera. Zaujímavosťou je, že tieto lupiny nie sú pôvodné na Novom Zélande – boli dovezené a dnes sa považujú za invázne, hoci sú obľúbené medzi fotografmi.
15.deň (28.11.) – Presun do Christchurch a odlet na Fiji
Východ slnka sme si nenechali ujsť ešte pri jazere Tekapo, je to dokonalý zážitok – ľadovcové jazero, majestátne hory a pestrofarebné lupins. Ubytovanie v kempingu sme mali len tento jeden raz výmenou za super polohu, inak to nebolo dvakrát pohodlné. Pri odchode z kempingu sa ešte zastavujeme pri ikonickom kostolíku The Church of the Good Shepherd.
Malý kamenný kostol z roku 1935 stojí priamo na brehu jazera a patrí medzi najfotografovanejšie miesta krajiny. Interiér je jednoduchý, no hlavné „okno“ za oltárom rámuje výhľad na jazero a hory v pozadí – bez klasických vitráží, len čistá príroda.
A teraz už nasadáme do auta a bez zastávok ideme smer Christchurch. Cesta trvá približne tri hodiny a vedie cez otvorenú krajinu Canterbury. V meste si robíme posledné nákupy, dotankujeme a vraciame auto, ktoré parádne poslúžilo na približne 3 500 kilometroch.
Južný ostrov sa s nami lúči pokojne, no zanecháva silný dojem. Po 8 dňoch medzi horami, ľadovcami a jazerami presadáme na lietadlo smer Fiji – oddychová bodka za intenzívnym roadtripom naprieč jednou z najkrajších krajín, aké sme doteraz navštívili.
